Na Slovensku ju často obchádzame bez väčšieho záujmu, no v mnohých kútoch sveta je kozľacina považovaná za delikatesu.
Mäso z mladých kôz má výnimočné nutričné vlastnosti, je šetrnejšie k prírode než bežné druhy mäsa a čoraz viac si získava pozornosť ľudí, ktorí sa zaujímajú o zdravú a udržateľnú výživu. Napriek tomu zostáva u nás takmer neznámou surovinou. Prečo je to tak – a oplatí sa dať kozľacine šancu?
Výživová bomba s nízkym obsahom tuku
Kozľacina patrí medzi najchudobnejšie druhy červeného mäsa. Obsahuje menej tuku než hovädzina, bravčovina, ba dokonca aj hydina. To z nej robí výbornú voľbu pre tých, ktorí si strážia váhu alebo hladinu cholesterolu. Navyše, jej výživová hodnota je mimoriadne vysoká – je bohatá na plnohodnotné bielkoviny, železo, zinok, draslík a vitamíny skupiny B, najmä vitamín B12, ktorý je dôležitý pre nervový systém a krvotvorbu.
Pozitívom je aj tukový profil kozľaciny. V porovnaní s inými červenými mäsami obsahuje menej nasýtených mastných kyselín a viac zdravých, nenasýtených tukov. Pravidelná konzumácia kvalitne pripraveného kozieho mäsa tak môže byť súčasťou zdravej stravy priaznivej pre srdce.
Dobrá voľba pre citlivé trávenie aj pre planétu
Niektorí odborníci upozorňujú, že kozľacina môže byť lepšie znášaná ľuďmi s intoleranciou na kravské mliečne bielkoviny alebo s niektorými potravinovými alergiami – hoci v týchto prípadoch je vždy namieste konzultácia s lekárom alebo výživovým poradcom.
Z pohľadu ekológie má chov kôz viaceré výhody. Kozy potrebujú menej vody, krmiva aj priestoru než hovädzí dobytok či ošípané. Zároveň produkujú podstatne menej metánu, čo znižuje ich uhlíkovú stopu. V čase, keď čelíme klimatickej kríze, ide o argument, ktorý môže zavážiť.
Prečo sa kozľacina na našich stoloch takmer nevyskytuje?
Hoci má kozľacina veľa výhod, na Slovensku ju vnímame skôr ako „mäso z núdze“, niečo, čo patrí na dedinu, a nie do modernej kuchyne. U mnohých vyvoláva predstavu výrazne aromatického mäsa s prenikavou chuťou. V skutočnosti však záleží najmä na veku zvieraťa a spôsobe prípravy. Mäso z mladých kôz – známe aj ako cabrito – je jemné, šťavnaté a veľmi dobre sa kombinuje s korením a bylinkami.
Ďalšou prekážkou je nedostupnosť – kozľacina sa u nás bežne nepredáva vo veľkých obchodoch, a reštaurácie ju na svojich jedálnych lístkoch ponúkajú len výnimočne. V krajinách ako Grécko, India, Mexiko či Nigéria je pritom úplne bežná. Pripravuje sa v karí, pečie s cesnakom, dusí s vínom alebo podáva ako súčasť slávnostných jedál.
Čas objaviť zabudnutý poklad?
Kozľacina má potenciál zaujať tých, ktorí hľadajú kvalitné, zdravé a zodpovedné alternatívy k tradičným druhom mäsa. Možno si nezíska každého pri prvom ochutnaní, no pri správnej príprave dokáže prekvapiť jemnosťou a hĺbkou chuti. A čo je najdôležitejšie – ponúka možnosť stravovať sa výživne a zároveň ohľaduplne voči planéte.
Ak chceme podporovať lokálnych chovateľov, znížiť ekologickú záťaž a zároveň rozšíriť svoj jedálniček o niečo nové, kozľacina je rozhodne potravina, ktorú sa oplatí zaradiť späť do našich kuchýň.
