Zatiaľ čo slovenskí lekári a zdravotné sestry dokážu robiť zázraky a zachraňovať životy aj po nekonečných hodinách na sále, realita nemocničných priestorov za ich snahou neraz výrazne zaostáva. Svedčí o tom aj nedávna skúsenosť vyčerpanej matky, ktorej malý syn úspešne absolvoval už v poradí desiaty náročný zákrok. Namiesto pokoja a dôstojného zotavovania ju však na izbe čakalo nemilé prekvapenie v podobe stiesnených podmienok, ktoré opätovne otvárajú dôležitú diskusiu o stave a vybavení nášho zdravotníctva (foto: FB)
Špičková medicína verzus žalostné podmienky
Príbeh, ktorý sa objavil na známej facebookovej stránke Nekŕmte nás odpadom, vyvolal silné emócie naprieč celým slovenským internetom. Odhaľuje totiž dva obrovské extrémy nášho zdravotníckeho systému. Na jednej strane stojí nepopierateľná odbornosť personálu, na tej druhej nedôstojné prostredie pre rodinných príslušníkov, ktorí sú pre psychickú pohodu hospitalizovaných detí nenahraditeľní.
Slovenská matka, ktorá sa rozhodla podeliť o svoju trpkú skúsenosť, cielene neuviedla meno konkrétneho zariadenia. Jej primárnym cieľom nebolo očierniť nemocnicu či kritizovať jej vyťažených zamestnancov. Naopak, hneď v úvode adresovala obrovskú vďaku lekárskemu tímu, vďaka ktorému jej syn úspešne zvládol už svoj desiaty chirurgický zákrok.
Z operačnej sály do stiesnenej izby
Posledný pobyt na sále bol mimoriadne vyčerpávajúci, keďže tam malý pacient strávil úctyhodných desať hodín. Následný návrat na izbu však priniesol obrovské sklamanie a tvrdý návrat do slovenskej reality. Namiesto priestoru na tichú rekonvalescenciu čakali na ženu s dieťaťom nepohodlné rozkladacie lôžka, ktoré boli natlačené tesne vedľa seba.
V jednej miestnosti sa tak zrazu museli tiesniť celkovo štyria ľudia. Zúfalá žena vo svojom príspevku upozornila predovšetkým na fakt, že zdravotnícke zariadenie neponúka absolútne žiadnu alternatívu pre rodičov, ktorí by chceli svojim deťom po traume zabezpečiť súkromnejšie prostredie.
Nemožnosť priplatiť si za súkromie
V mnohých moderných zariadeniach je dnes už úplným štandardom, že si pacienti môžu zvoliť ubytovanie vyššej kategórie. V tomto konkrétnom prípade to však nebolo možné. Autorka príspevku priamo opísala svoje sklamanie: „Na oddelení dokonca nie je možnosť priplatiť si nadštandardnú izbu, aby malo dieťa po takom náročnom zákroku trochu pokoja a rodič mohol byť pri ňom v dôstojných podmienkach.“
Tento systémový nedostatok deťom znemožňuje po ťažkých narkózach plnohodnotný a ničím nerušený spánok. Absencia akejkoľvek inej voľby zároveň umocňuje pocit bezmocnosti u rodičov, ktorí by pre základný komfort svojho potomka spravili maximum.
Nejde o luxus, ale o základnú dôstojnosť
V závere svojho virálneho odkazu mamička opätovne zdôrazňuje, že problémom rozhodne nie je práca zdravotníkov. „Ešte raz – toto nie je kritika lekárov ani sestier. Práve naopak. Tí robia svoju prácu skvelo,“ uvádza v texte. Jej apel smeruje výlučne k priestorovému vybaveniu oddelení, ktoré si často pamätá minulé dekády.
Matka tiež rázne odmieta, že by dnešní rodičia mali od štátnych nemocníc akékoľvek prehnané či priam utopické očakávania. Jej záverečné slová hovoria za všetko: „Ale je normálne, aby mama pozerala na svoje dieťa po desiatej operácii a potom si išla ľahnúť na takúto prístelku? Chceme od nemocníc luxus? Nie. Chceme dôstojné podmienky pre rodičov, ktorí zostávajú pri svojich chorých deťoch.“
