Pestovanie paradajok na záhrade prináša radosť aj chutnú odmenu, no iba vtedy, keď rastliny bohato kvitnú a rodia plody. Ak sa vaše paradajky zdráhajú zakvitnúť alebo opadávajú kvety bez úrody, problém môže byť v teplote, výžive alebo zálievke. Zistite, čo všetko ovplyvňuje úspech pestovania a ako im po vysadení do pôdy poskytnúť ideálne podmienky.
Najčastejšie dôvody, prečo paradajky nekvitnú
Paradajky sú náročné na podmienky pestovania. Citlivo reagujú na výkyvy teploty – ak teplomer cez deň presiahne 30 °C alebo v noci klesne pod 15 °C, kvitnutie sa môže spomaliť alebo úplne zastaviť. V horúčavách rastliny často zhadzujú kvety skôr, než stihnú vytvoriť plody.
Dôležitým faktorom je aj výživa. Nedostatok fosforu a draslíka zásadne znižuje schopnosť rastliny kvitnúť a tvoriť plody. Chyby v zálievke – najmä striedanie sucha a premočenia – spôsobujú stres, ktorý negatívne ovplyvňuje celkový rast.
Starostlivosť po výsadbe je kľúčová
Paradajky vysádzajte na záhon až vtedy, keď už nehrozia nočné mrazy – ideálne v druhej polovici mája. Sadenice treba umiestniť hlbšie do pôdy, tak aby dve spodné súkvetia listov boli pod zemou. Zo zatopenej časti stonky vyrastú ďalšie korene, ktoré rastlinu spevnia.
Zachovajte medzi jednotlivými rastlinami odstup aspoň 40–50 cm, aby mali dostatok priestoru a vzduchu. Pôda by mala byť úrodná, dobre priepustná a mierne kyslá (pH 6,0–6,8). Pred výsadbou ju vylepšite zrelým kompostom alebo maštaľným hnojom. Do jamky možno pridať aj čajovú lyžičku kamennej múčky, ktorá doplní stopové prvky.
Slnko, voda a správna výživa: základ úspechu
Paradajky potrebujú minimálne 6–8 hodín priameho slnka denne. Vhodné je chránené miesto, ktoré sa rýchlo vyhrieva a nie je vystavené vetru.
Zalievanie by malo byť pravidelné a rovnomerné. Najmä v počiatočnej fáze rastu treba dbať na to, aby pôda nepresychala, ale ani nebola premočená. V lete rátajte s dávkou 2–3 litre vody na rastlinu každé 2–3 dni. Zalievajte vždy ku koreňom – mokré listy sú vstupnou bránou pre plesne.
Pozor na hnojivá: menej dusíka, viac draslíka
Nadbytok dusíka spôsobuje bujný rast listov, no obmedzuje tvorbu kvetov a plodov. Preto používajte hnojivá s vyšším obsahom draslíka a fosforu. Aplikujte ich približne každých 10–14 dní – môžete siahnuť po špeciálnych hnojivách pre paradajky alebo využiť prírodné alternatívy.
Opora a vyštipovanie zálistkov zlepšia úrodu
Vysoké odrody paradajok potrebujú stabilnú oporu – vhodné sú drevené koly, kovové tyče alebo napnuté špagáty. Rastliny pravidelne priväzujte, aby sa nepolámali pod váhou plodov.
Zároveň treba priebežne vyštipovať bočné výhonky vyrastajúce v pazuchách listov – tzv. zálistky. Tieto výhonky odoberajú rastline silu a spomaľujú tvorbu plodov.
Ako podporiť tvorbu plodov?
Na to, aby paradajka vytvorila plod, musí dôjsť k opeleniu. Vo fóliovníkoch či skleníkoch môžete rastlinami jemne zatriasť alebo preniesť peľ medzi kvetmi malým štetcom.
Pomáha aj pravidelné prihnojovanie draslíkom a fosforom. Ak rastliny kvitnú, no neplodia, znížte dusík v hnojive a zamerajte sa na výživy podporujúce kvitnutie a dozrievanie.
Overené domáce hnojivá pre bohatšiu úrodu
- Žihľavový výluh: Obsahuje veľa dusíka a mikroprvkov. Pripravíte ho z čerstvých žihľav (1 kg na 10 l vody). Po 10–14 dňoch fermentácie zrieďte výluh v pomere 1:10 a používajte raz za dva týždne.
- Banánová voda: Banánové šupky obsahujú veľa draslíka a fosforu. Dve šupky zalejte 1 litrom vody, nechajte odstáť 24–48 hodín a získaným nálevom zalievajte paradajky raz za 10–14 dní.
- Kávová usadenina: Zvyšky z kávy sú bohaté na dusík a stopové prvky. Rozsypte ich okolo koreňov a zapracujte do pôdy – živiny sa budú uvoľňovať postupne.
