Nemecká Bundesbanka vykázala za uplynulý rok stratu vo výške približne 19,2 miliardy eur, čo predstavuje jej prvý deficit od roku 1979 a zároveň najväčšiu stratu v histórii tejto finančnej inštitúcie. Prezident Bundesbanky Joachim Nagel pri prezentácii výročnej správy vo Frankfurte naznačil, že podobný trend môže pokračovať aj v ďalších rokoch, avšak s nižšou intenzitou.
„Vrchol ročného zaťaženia bol pravdepodobne prekonaný,“ uviedol Nagel.
Dôvody historickej straty
Zásadným faktorom, ktorý viedol k tejto bezprecedentnej strate, bol prudký rast úrokových sadzieb v eurozóne iniciovaný Európskou centrálnou bankou (ECB) od leta 2022. Cieľom tohto kroku bolo tlmenie vysokej inflácie, avšak vyššie úroky dramaticky zvýšili náklady centrálnych bánk na obsluhu ich záväzkov. Výnosy na druhej strane nedokázali držať krok, najmä kvôli veľkým objemom štátnych a firemných dlhopisov s nízkymi výnosmi, ktoré ECB a národné centrálne banky nakupovali v predchádzajúcich rokoch.
Za rok 2023 sa Bundesbanka len tesne vyhla strate, a to vďaka čerpaniu miliardových rezerv. Tie však boli takmer vyčerpané, pričom na rok 2024 zostali k dispozícii už iba 0,7 miliardy eur na pokrytie prípadných strát.
Hoci sa čisté úrokové výnosy mierne zlepšili, stále ostávali v negatívnych hodnotách – v minulom roku dosiahli -13,1 miliardy eur v porovnaní s -13,9 miliardy eur v roku predchádzajúcom.
ECB taktiež v červených číslach
Nemecká Bundesbanka nie je jedinou inštitúciou v eurozóne, ktorá čelí vážnym stratám. Európska centrálna banka vykázala za rok 2024 druhú stratu po sebe, pričom tentoraz dosiahla rekordných 7,9 miliardy eur. V dôsledku toho nebolo možné realizovať tradičné prerozdelenie zisku ECB medzi národné centrálne banky, vrátane Bundesbanky.
Viceprezidentka Bundesbanky Sabine Maudererová však uistila, že situácia nie je kritická: „Bundesbanka je schopná zvládnuť súčasné aj očakávané finančné zaťaženie.“
Jedným z pozitívnych faktorov, ktorý pomáha zmierniť negatívne dopady na bilanciu banky, je rast hodnoty zlatých rezerv. V dôsledku zvyšujúcej sa ceny zlata sa ich celková hodnota medziročne zvýšila z 197 miliárd eur na 267 miliárd eur.
Aký je cieľ centrálnych bánk?
Hoci sú straty Bundesbanky a ECB výrazné, ich hlavnou úlohou nie je generovanie zisku, ale zabezpečenie stability cien a meny v eurozóne. Dlhodobým cieľom menovej politiky je dosiahnuť infláciu na úrovni 2 %, čo považujú centrálne banky za optimálne pre ekonomiku. Prezidentka ECB Christine Lagardeová nedávno vyjadrila presvedčenie, že tento cieľ sa podarí dosiahnuť už v priebehu tohto roka.
Rovnaký názor zastáva aj šéf Bundesbanky Joachim Nagel, ktorý predpokladá, že v Nemecku sa inflácia stabilizuje na 2 % do roku 2026.
Rozpočet nemeckej vlády pod tlakom
Straty Bundesbanky majú nepriaznivý dopad aj na nemecký štátny rozpočet, keďže vláda dlhé roky počítala s pravidelnými príjmami z jej ziskov. Tradične sa do rozpočtu započítaval príspevok 2,5 miliardy eur ročne, pričom v roku 2019 to bolo dokonca 5,85 miliardy eur – najviac od finančnej krízy. Tento príjem však aktuálne chýba, čo môže skomplikovať hospodárenie vlády.
Posledný raz zaznamenala Bundesbanka deficit v roku 1979, keď prišla o 2,9 miliardy eur. Súčasná situácia je však vďaka robustnej bilancii banky a rastu hodnoty rezerv zatiaľ pod kontrolou.
V skratke:
- Bundesbanka vykázala rekordnú stratu 19,2 miliardy eur, prvú od roku 1979.
- Hlavným dôvodom je prudké zvýšenie úrokových sadzieb ECB, ktoré výrazne zvýšili náklady centrálnych bánk.
- ECB taktiež zaznamenala historickú stratu 7,9 miliardy eur, čím znemožnila rozdelenie zisku medzi členské krajiny.
- Zlaté rezervy Bundesbanky sa výrazne zhodnotili, čo pomáha zmierniť negatívne dopady.
- Centrálne banky sa zameriavajú na stabilizáciu inflácie na úrovni 2 %, pričom tento cieľ by mohol byť dosiahnutý v najbližších rokoch.
- Nemecká vláda prichádza o pravidelné príjmy z Bundesbanky, čo môže ovplyvniť jej rozpočtové plánovanie.
Redakcia Plénum.sk
