Reálne vaky na telá, kňaz odriekajúci posledné pomazanie fiktívnym vojakom a záťažové testy chladiarenských boxov odhaľujú, kam až je Švédsko ochotné zájsť pri príprave svojej obrany. Kedysi prísne neutrálna severská krajina dnes v rámci NATO podstupuje radikálnu premenu, ktorej súčasťou je aj nácvik tých najtemnejších scenárov. Zatiaľ čo Európa s napätím sleduje geopolitický vývoj, Štokholm prechádza na stratégiu „totálnej obrany“ a ukazuje, že nemieni nič podceniť.
Zmena paradigmy: Od neutrality k totálnej obrane
Dlhé desaťročia sa Švédsko vyhýbalo vojenským konfliktom a úzkostlivo si udržiavalo status neutrality. Bezpečnostná situácia sa však radikálne zmenila po jeho historickom vstupe do Severoatlantickej aliancie v roku 2024. V rámci prechodu na takzvanú totálnu obranu zorganizovali švédske ozbrojené sily obrovské manévre s názvom Aurora 26.
Išlo o najrozsiahlejšie národné vojenské cvičenie od deväťdesiatych rokov minulého storočia. Podľa údajov švédskych ozbrojených síl sa na ňom od konca apríla do polovice mája 2026 zúčastnilo približne 18-tisíc vojakov z trinástich rôznych štátov.
Mrazivá logistika na bojisku
Súčasťou manévrov bola aj mimoriadne citlivá fáza, zameraná na zvládanie obetí ozbrojeného konfliktu. Odborný časopis Frontiers in Psychiatry zverejnil recenzovanú správu, ktorá detailne opisuje nasadenie stoviek vakov na telá a figurín. Tieto rekvizity simulovali padlých vojakov, pričom takýto rozsah nácviku sa v krajine neuskutočnil od začiatku päťdesiatych rokov.
Na operácii sa podieľalo viac ako tristo príslušníkov armády v úzkej kooperácii so Švédskou cirkvou, daňovým úradom a brannou agentúrou. Tréning preveril kompletný proces manipulácie s vojnovými obeťami. Zahrňoval všetko od vyzdvihnutia tiel z bojiska, ich identifikácie, cez informovanie spojeneckých ambasád a Červeného kríža, až po samotný pohreb s vojenskými poctami.
Budovanie psychologickej odolnosti
Predstavitelia štátnych inštitúcií zdôrazňujú, že cieľom tohto plánovania nie je predpovedať konkrétne straty, ale budovať celospoločenskú odolnosť a morálku. Veliteľ operácie to pre výskumníkov zhrnul jednoznačne: „Som hrdý na to, že som bol toho súčasťou. Naposledy sa to nacvičovalo, tuším, v roku 1952, takže som hrdý, že som mohol prispieť.“
Vojenský kaplán zase upozornil na mimoriadne silný vizuálny dojem z cvičenia. Pohľad na desiatky zoradených vakov podľa neho premenil inak abstraktnú hrozbu vojny na hmatateľnú realitu. Odborný portál Defence24 potvrdil, že to bolo vôbec po prvýkrát, čo si tento pochmúrny proces spoločne odskúšali všetky kľúčové inštitúcie v štáte.
Zúčastnený vojenský lekár poznamenal, že po týchto manévroch bude potrebné „zásadné prispôsobenie“ v tom, ako sú zdravotnícke tímy vybavené pre scenáre s hromadnými stratami na životoch. Ďalší z vojakov výskumníkom priznal, že cvičenie mu poskytlo „jasnejšie pochopenie dôsledkov vojny.“
Krízové plány počítajú s extrémnymi scenármi
Nezávisle od samotného cvičenia Aurora 26 má Švédska cirkev, ako zákonná autorita pre pochovávanie, už dlho jasné inštrukcie pre krízové situácie. Z čias studenej vojny prežíva strategické nariadenie, podľa ktorého musí štát plánovať pohrebné kapacity pre približne 500-tisíc ľudí. Toto číslo predstavuje zhruba päť percent celkovej populácie krajiny.
Tento benchmark zahŕňa vojenské aj civilné obete v rámci celej krajiny a nie je priamo naviazaný na odhady z aktuálnych manévrov. Keď sa novinári z denníka Le Monde pýtali na tieto kapacity, Jan-Olof Olsson zo švédskej agentúry pre civilnú obranu situáciu upokojoval. Úrady podľa neho nutne neočakávajú takýto počet obetí. „Aby sme mohli plánovať, potrebujeme odhad,“ vysvetlil.
Širší kontext severskej bezpečnosti
Tento mrazivý tréning dokonale zapadá do širšieho trendu v pobaltských štátoch a na severnom krídle NATO. Pretrvávajúce napätie s Ruskom núti spojencov nacvičovať aj tie najhoršie možné scenáre. Do manévrov Aurora 26 sa napríklad zapojili aj ukrajinskí špecialisti, ktorí školili vojakov Aliancie v protidronovej taktike. Americké, francúzske, poľské či holandské sily zároveň operovali naprieč južným Švédskom, na ostrove Gotland a v Baltskom mori.
Pre štát, ktorý si zachoval neutralitu počas oboch svetových vojen i studenej vojny a svoju armádu do boja naposledy nasadil v roku 1814, ide o obrovský psychologický a inštitucionálny skok. Tento posun zrkadlí novú bezpečnostnú realitu v regióne. Podobné opatrenia zavádzajú aj ďalšie susedné krajiny, čoho dôkazom sú medzinárodné dohody o cezhraničnej evakuácii či nácviky masového príjmu pacientov v litovských nemocniciach.
