Med patrí medzi potraviny, ktoré považujeme za takmer „nesmrteľné“. V skutočnosti však dokáže stratiť chuť, kvalitu aj cenné vlastnosti – a v krajnom prípade sa dokonca pokaziť.
Najčastejším dôvodom pritom nie je jeho kvalita, ale nesprávne skladovanie v domácnosti. Chyby, ktoré robíme často nevedomky, môžu viesť k zbytočnému plytvaniu peniazmi aj vzácnou prácou včiel.
Kryštalizácia medu nie je pokazenie
Jedným z najrozšírenejších omylov je presvedčenie, že stuhnutý med je skazený. Opak je pravdou. Kryštalizácia je prirodzený proces, ktorý je typický pre pravý, kvalitný med.
Rýchlosť kryštalizácie závisí najmä od druhu medu a pomeru prirodzene sa vyskytujúcich cukrov, najmä glukózy a fruktózy. Niektoré druhy, napríklad agátový med, zostávajú tekuté dlhšie, iné tuhnú pomerne rýchlo.
Treba si tiež uvedomiť, že med, ktorý nekryštalizuje vôbec, býva často falšovaný – napríklad pridaním melasy alebo škrobových sirupov. Existujú síce výnimky, ako vzácny med tupelo, ktorý zostáva tekutý prirodzene, no ide skôr o raritu než pravidlo.
Fermentácia je skutočný problém
Na rozdiel od kryštalizácie je fermentácia jasným znakom znehodnotenia medu. Vzniká najčastejšie vtedy, keď je med dlhodobo skladovaný v teple, na svetle alebo v zle uzavretej nádobe.
Skvasený med má typický kvasnicový zápach, kyslastú chuť a môže pripomínať nepodarenú medovinu. Niekedy chutí či zapácha ako zriedené pivo, na povrchu sa objavuje pena a v hmote drobné bubliny plynu. Často sa mení aj jeho farba.
Ako med skladovať správne, aby vydržal čo najdlhšie
Základným pravidlom je nižšia teplota. Med by sa nemal dlhodobo skladovať pri izbovej teplote, najmä nie v lete. Čím chladnejšie prostredie (do určitej hranice), tým pomalšia kryštalizácia a menšie riziko pokazenia.
- Ideálna teplota: 8 až 10 °C
- Najlepšie miesto: chladnička alebo chladná špajza
- Krátkodobo postačí: kuchynská skrinka, ak v nej nie je teplo
Práve v letných mesiacoch sa med kazí najčastejšie – býva ponechaný v teplej kuchyni, kde teploty výrazne presahujú vhodné hodnoty.
Rovnako dôležitá je ochrana pred svetlom. Priame slnečné žiarenie a teplo znižujú aktivitu enzýmov, ako sú invertáza a diastáza, a med tak prichádza o svoje cenné vlastnosti. Nádoba by mala byť vždy pevne uzavretá, pretože med ľahko pohlcuje cudzie pachy a otvorený je náchylnejší na kontamináciu mikroorganizmami.
Prečo sa med niekedy rozvrství
Stáva sa, že med je na dne tuhý a v hornej časti tekutý. Ide o prirodzené rozvrstvenie, ku ktorému dochádza najmä vtedy, keď sa pohár otvára len občas.
Ak je med ešte tekutý, pomôže občasné pretrepanie pohára alebo dôkladné premiešanie. Tým sa proces kryštalizácie spomalí a konzistencia zostane rovnomernejšia.
Dá sa pokazený med ešte využiť?
Skvasený med nie je vhodný na priamu konzumáciu. Dá sa však aspoň čiastočne zachrániť. Jednou z možností je jeho zahriatie v rúre, napríklad na približne 80 °C.
Takto upravený med možno použiť ako náhradu cukru pri pečení alebo do domácich likérov. Treba však rátať s tým, že po zahriatí už nejde o plnohodnotný med – stráca enzýmy aj biologickú hodnotu a zostáva z neho len sladidlo. Aj tak však môže ísť o spôsob, ako nezahodiť celý obsah pohára.
