Teoretický fyzik David Gross, ktorý pred vyše dvoma desaťročiami získal Nobelovu cenu za fyziku, predostrel mrazivú prognózu pre našu civilizáciu. Podľa jeho výpočtov založených na aktuálnom geopolitickom napätí a technologickom pokroku je vysoko nepravdepodobné, že ľudstvo v súčasnej podobe prežije rok 2060.
Hlavnými katalyzátormi potenciálnej katastrofy sú nielen rozpadajúce sa jadrové dohody, ale aj nekontrolovaný nástup umelej inteligencie do vojenského arzenálu, píše ladbible.com
Matematika skazy: Prečo nám ostáva len pár desaťročí?
David Gross, ktorý sa preslávil prácou na teórii silnej interakcie, dnes neupiera zrak len k subatomárnym časticiam, ale k samotnému prežitiu druhu Homo sapiens. Vo svojich úvahách využíva rovnice podobné tým, ktoré určujú polčas rozpadu rádioaktívnych materiálov. Podľa neho sme sa od konca studenej vojny nepoučili, skôr naopak.
„Aj po skončení studenej vojny, keď sme mali zmluvy o kontrole strategických zbraní – ktoré medzitým zanikli – existovali odhady, že šanca na jadrovú vojnu je jedno percento ročne,“ vysvetľuje Gross. Dnes je však situácia podľa neho kritickejšia a odhaduje riziko na dve percentá. Pri takejto ročnej pravdepodobnosti vychádza matematický „stredný čas dožitia“ ľudstva na zhruba 35 rokov.
Geopolitický chaos a zlyhanie diplomacie
Fyzik poukazuje na alarmujúci fakt, že za posledné desaťročie nevznikli prakticky žiadne nové dohody o obmedzení jadrového zbrojenia. Staré normy sa rúcajú a počet krajín disponujúcich atómovým arzenálom narástol na deväť. Gross zdôrazňuje, že udržať rovnováhu medzi dvoma hráčmi bolo náročné, no pri deviatich je to takmer nemožné.
Napätie medzi Indiou a Pakistanom, situácia v Iráne či pretrvávajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou sú podľa Grossa jasnými signálmi, že svet smeruje k bodu zlomu. „Veci sa za posledných 30 rokov dramaticky zhoršili, čo vidíme pri každom otvorení novín,“ dodáva 85-ročný vedec.
Umelá inteligencia ako nový faktor rizika
Okrem samotných hlavíc vidí Gross obrovskú hrozbu v automatizácii vojenských systémov. Časom bude podľa neho takmer nemožné odolať tlaku, aby o nasadení zbraní rozhodovala umelá inteligencia. Dôvodom je jej rýchlosť, ktorej ľudský mozog nedokáže konkurovať.
Problémom však zostáva spoľahlivosť. AI je známa svojimi „halucináciami“ – vytváraním nepresných alebo úplne vymyslených výstupov. V momente, keď sa takýto systém dostane ku kontrole ničivých zbraní, môže byť aj malá systémová chyba fatálna. „Dohody a normy medzi krajinami sa rozpadajú. Zbrane sú čoraz šialenejšie,“ varuje Gross.
Nádej v globálnom povedomí
Napriek pesimistickým výpočtom Gross nehlási definitívnu kapituláciu. Pripomína, že v histórii už ľudstvo dokázalo reagovať na globálne hrozby, ak sa vedecké varovania stretli s dostatočným verejným záujmom. Ako príklad uvádza boj proti klimatickým zmenám.
„My sme ich vytvorili, my ich môžeme zastaviť,“ vyhlásil Gross na adresu jadrových zbraní. Kľúčom k odvráteniu roku 2060 je podľa neho návrat k diplomacii a striktná regulácia technológií, ktoré by mohli prevziať kontrolu nad naším osudom.
