Dlhý spánok nemusí byť pre zdravie taký prospešný, ako sa doteraz predpokladalo. Nový výskum ukazuje, že spánok trvajúci viac ako 9 hodín denne môže zvyšovať riziko predčasného úmrtia viac než samotný spánkový deficit. Vedci zároveň upozorňujú na možné súvislosti s metabolickými poruchami a chronickými ochoreniami.
Dobrý spánok je základ, no nie za každú cenu
Kvalitný spánok je neoddeliteľnou súčasťou zdravého životného štýlu. Počas noci sa regeneruje celé telo – odbúravajú sa zápaly, obnovujú tkanivá a mozog si oddýchne od celodenného preťaženia. Zlepšujú sa aj kognitívne funkcie a schopnosť regulovať emócie.
No rovnako ako jeho nedostatok, aj nadmerné množstvo spánku môže predstavovať riziko.
Vedci z Univerzity Semmelweisa v Budapešti analyzovali takmer 80 predchádzajúcich štúdií, ktoré sledovali vplyv dĺžky spánku na zdravie po dobu minimálne jedného roka. Výsledky publikovali v odbornom časopise GeroScience.
Dlhší spánok, vyššie riziko úmrtia
Zistenia vedcov sú prekvapujúce. Ľudia, ktorí spali viac ako 9 hodín denne, mali až o 34 % vyššiu pravdepodobnosť predčasného úmrtia v porovnaní s tými, ktorí spali 7 až 8 hodín denne. Naopak, ľudia, ktorí spali menej ako 7 hodín, mali zvýšené riziko úmrtia „len“ o 14 %.
Tieto výsledky boli konzistentné bez ohľadu na vek, pohlavie či životný štýl. To naznačuje, že dlhý spánok môže byť rovnako, ak nie ešte viac škodlivý ako jeho nedostatok.
Vedci však upozorňujú, že príliš dlhý spánok môže byť aj príznakom vážnejšieho zdravotného problému, nie jeho priamou príčinou. Potvrdzujú však, že súvisí s vyššou mierou úmrtnosti.
Ako nadmerný spánok ovplyvňuje organizmus?
Spánok trvajúci dlhšie ako 9 hodín denne môže viesť k negatívnym fyziologickým zmenám. Medzi najčastejšie patria:
- spomalenie metabolizmu
- zvýšené zápalové procesy v tele
- oslabenie srdcovocievneho systému
- nižšia svalová výkonnosť a pasivita
Výskumy ukazujú, že ľudia, ktorí pravidelne prespávajú, častejšie trpia nadváhou, obezitou, cukrovkou 2. typu a celkovou telesnou slabosťou. Okrem toho sa u nich častejšie vyskytuje znížená nálada, depresia a poruchy nervového systému.
Odborníci upozorňujú, že nadmerná ospalosť môže byť signálom depresie, neurologických či dokonca onkologických ochorení. Často tiež súvisí s vedľajšími účinkami liekov alebo oslabeným zdravotným stavom. Ak sa dlhý spánok spája s dennou únavou, je nevyhnutné vyhľadať lekára.
Koľko spánku je optimálne? Závisí to od veku
Odporúčaná dĺžka spánku sa líši v závislosti od vekovej skupiny:
- dospelí: 7 až 9 hodín denne
- dospievajúci: 8 až 10 hodín
- deti: 10 až 14 hodín
Zdravý spánok však nie je len o počte hodín. Kľúčová je aj jeho kvalita. Odborníci zdôrazňujú potrebu pravidelného režimu, ideálneho prostredia na spánok a obmedzenia rušivých faktorov – ako je hluk, svetlo či príliš vysoká teplota v miestnosti.
Večer by sa ľudia mali vyhýbať modrému svetlu z obrazoviek a kofeínu. Hoci sa vám môže zdať, že dlhý spánok je prejav oddychu, jeho nadbytok môže naznačovať problém.
