Pre mnohých z nás je šálka kávy prvým ranným rituálom. Povzbudzuje myseľ, zvyšuje sústredenie a navodzuje pocit pohody. No zároveň si čoraz viac odborníkov všíma aj jej vplyv na tráviaci systém – obzvlášť vtedy, ak ju konzumujeme nalačno. Je ranná káva pomocníkom pri trávení, alebo naopak, môže spôsobiť pálenie záhy a žalúdočné ťažkosti?
Káva nalačno: niekedy pomoc, inokedy riziko
Pitím kávy na prázdny žalúdok sa zvyšuje produkcia gastrínu – hormónu, ktorý stimuluje tvorbu žalúdočnej kyseliny. Táto reakcia je prirodzená a u zdravých ľudí zvyčajne nespôsobuje žiadne trvalé poškodenie sliznice žalúdka ani nevznikajú vredy. Staršie teórie, ktoré spájali kávu s vyšším rizikom žalúdočných vredov, už dnes neplatia. Aktuálne výskumy totiž za hlavné príčiny označujú baktériu Helicobacter pylori alebo dlhodobé užívanie nesteroidných protizápalových liekov (NSAID).
To však neznamená, že ranná káva je úplne bez rizika. Zvýšená hladina žalúdočnej kyseliny môže vyvolať dočasné nepríjemnosti, ako je pálenie alebo diskomfort v oblasti žalúdka. Ľudia trpiaci refluxom (GERD) by mali byť obzvlášť opatrní – kofeín môže uvoľniť dolný pažerákový zvierač, čo spôsobuje návrat žalúdočného obsahu a nepríjemné pálenie záhy.
Citlivý žalúdok a syndróm dráždivého čreva
Jedinci so zvýšenou žalúdočnou citlivosťou alebo s IBS (syndróm dráždivého čreva) často reagujú na kávu kŕčmi, nadúvaním či bolesťou brucha. Tieto prejavy súvisia nielen s pôsobením žalúdočnej kyseliny, ale aj so schopnosťou kávy stimulovať črevnú peristaltiku – teda pohyb čriev. Práve preto je káva považovaná za mierne preháňadlo, čo mnohí pociťujú ako ranné „nutkanie“.
Vplyv na stres a hladinu cukru v krvi
Kofeín zvyšuje hladinu kortizolu, najmä ak sa konzumuje hneď ráno, keď je prirodzene najvyššia. V dôsledku toho môže niektorým ľuďom ranná káva spôsobiť tras rúk, nervozitu alebo kolísanie hladiny glukózy v krvi. Tento účinok je výraznejší u osôb citlivých na kofeín alebo s poruchami metabolizmu cukrov.
Ako piť kávu bez negatívnych účinkov?
Odporúčania odborníkov sú jasné: pred prvou kávou je vhodné dať si aspoň ľahké raňajky, ideálne s obsahom bielkovín a vlákniny. Zvoľte jemne praženú kávu alebo bezkofeínovú alternatívu. Pre citlivejšie žalúdky sú vhodnejšie prekvapkávané metódy ako drip či Aeropress – obsahujú menej dráždivých látok než espresso alebo french press.
Káva ako podpora trávenia?
Vedci potvrdzujú, že niektoré látky v káve, napríklad polifenoly, chlorogénové kyseliny či diterpény, môžu pozitívne ovplyvňovať tráviaci proces. Kofeín podporuje tvorbu žlče a enzýmov z pankreasu, čo uľahčuje rozklad tukov a cukrov. Navyše, káva funguje ako prebiotikum, ktoré pomáha rozvoju prospešných baktérií v čreve – predovšetkým rodu Bifidobacterium a Lactobacillus.
Zaujímavé je, že niektoré štúdie naznačujú aj ochranný účinok kávy pred vznikom žlčových kameňov. Pravidelná konzumácia môže brániť ich tvorbe vďaka stimulácii toku žlče. Aj keď sú tieto poznatky sľubné, výskum v tejto oblasti pokračuje.
Káva s mliekom – áno či nie?
Zatiaľ čo kravské mlieko môže zmierniť kyslosť kávy a ochrániť sliznicu žalúdka, jeho tolerancia je individuálna. Ľudia s intoleranciou laktózy môžu pociťovať nadúvanie, kŕče alebo hnačky. Alternatívne rastlinné nápoje, ako mandľové, ovsené či sójové mlieko, môžu byť vhodnou náhradou, avšak niektoré obsahujú prídavné látky, ktoré môžu u citlivých osôb spôsobovať tráviace ťažkosti.
Koľko kávy denne je „tak akurát“?
Optimálne množstvo kávy pre podporu trávenia sa pohybuje medzi 2–3 šálkami denne (približne 200–300 mg kofeínu). Táto dávka stimuluje tráviace procesy, no zároveň je pre väčšinu ľudí bezpečná. U niektorých však už menšie množstvo môže vyvolať nežiaduce účinky – záleží na individuálnom metabolizme kofeínu, ktorý je geneticky podmienený.
Osoby s tráviacimi problémami by mali skúsiť piť kávu spolu s jedlom alebo siahnuť po bezkofeínovej verzii, ktorá stále obsahuje priaznivé látky, hoci v menšej miere.
Prečo si po jedle radšej kávu nedávať?
Pitím kávy ihneď po jedle môžeme narušiť vstrebávanie niektorých živín – najmä nehemového železa z rastlinných potravín. Látky v káve, ako kyselina chlorogénová a taníny, vytvárajú s týmto typom železa zlúčeniny, ktoré sa horšie vstrebávajú. Výskumy uvádzajú, že káva môže znížiť absorpciu železa až o 90 %, ak sa pije hneď po jedle.
Riešením je počkať aspoň 30 až 60 minút po jedle predtým, než si doprajeme kávu – najmä ak ide o osoby s nedostatkom železa, vegánov, vegetariánov alebo tehotné ženy.
Redakcia Plénum.sk
