Kontroverzná daň z uhlíka sa stala súčasťou reformy trhu s uhlíkom v EÚ. Zákonodarcovia sa po dlhých vyjednávaniach dohodli na novom systéme obchodovania s emisiami, ktorý bude pokrývať viac sektorov hospodárstva vrátane domácností. Nová cena uhlíka sa bude vzťahovať na benzín, naftu a vykurovacie palivá, ako je zemný plyn a uhlie. Cieľom začlenenia budov do tohto systému je podľa Komisie zrýchlenie tempa ich obnovy, keďže oblasť budov a stavebníctva je zodpovedná za 40 percent spotreby energie a 36 percent produkcie CO2 v Európe. Informuje o tom portál Euractiv.sk
Radikálne znížiť v Únii emisie bez toho, aby opatrenia zasiahli aj domy či byty, totiž nie je možné. „Budovy sú v EÚ zodpovedné za 40 % spotreby energie a 36 % emisií skleníkových plynov,“ upozorňuje Európska komisia. To vysvetľuje prečo nielen doprava, ale aj budovy hrajú kľúčovú úlohu v európskej zelenej dohode.
Europoslanci preto prikázali výrazne znížiť energetickú náročnosť budov. „Všetky budovy postavené od roku 2028 musia mať nulové emisie (verejné už o dva roky skôr) a solárne panely,“ vyplýva z rozhodnutia europarlamentu. To vyžaduje vykurovanie a ohrev vody inými technológiami, aké boli dosiaľ bežné. Plyn, drevo či prípadne uhlie budeme musieť nahradiť ekologickými formami. Ako sú napríklad tepelné čerpadlá a solárne, resp. fotovoltaické panely.
Podľa nového systému sa od roku 2027 spoplatnia emisie uhlíka pochádzajúce zo spaľovania fosílnych palív v cestnej doprave a vykurovaní s cenovým stropom 45 eur za tonu emitovaného uhlíka. Zahrnutie nových sektorov do obchodovania s emisiami sa dotkne najmä domácností z chudobnejších členských štátov EÚ, ktoré sa vo vykurovaní spoliehajú na zemný plyn, olej a uhlie. Podľa štúdie Postupimského inštitútu pre výskum klímy si vodiči áut priplatia za benzín až 10,5 centov za liter benzínu a 12 centov za naftu.
Na zmiernenie dôsledkov novej dane z uhlíka má EÚ k dispozícii sociálny a klimatický fond v hodnote 87 miliárd eur, ktorý podporí investície domácností do ekologickej dopravy a vykurovania. Poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo naopak nebudú musieť platiť dodatočné náklady na uhlík, pretože ide o „citlivé“ sektory. Vlaky jazdiace na naftu sú tiež mimo rozsahu systému a ich emisie uhlíka nebudú zdanené.
Nový systém spôsobí zvýšenie cien pohonných hmôt, a preto sa nový systém môže odložiť o rok, až do roku 2028, ak ceny energie zostanú „výnimočne vysoké“. Celkovým cieľom nového systému je zrýchliť znižovanie emisií v súlade so záväzkom EÚ znížiť do roku 2030 čisté emisie
Sociálny a klimatický fond v hodnote 87 miliárd má pomôcť zmierniť dôsledky zavedenia kontroverznej dane z uhlíka pre domácnosti v chudobnejších členských štátoch EÚ. Tento fond bude podporovať investície do ekologickej dopravy a vykurovania, a teda pomôže ľuďom prispôsobiť sa novým cenám energií.
Podobné fondy už existujú v niektorých členských štátoch, napríklad v Nemecku a Švédsku, kde slúžia na podporu ekologických projektov a na finančnú pomoc pre chudobnejšie domácnosti. Fondy sú financované z príjmov z daní z uhlíka a môžu sa využívať na rôzne projekty, ako je napríklad izolácia domov, inštalácia solárnych panelov, výmena kúrenia alebo nákup ekologickejších áut.
Vedúci predstavitelia EÚ dúfajú, že nový systém obchodovania s emisiami a zavedenie dane z uhlíka pomôžu Európe dosiahnuť svoje ambiciózne ciele v oblasti ochrany klímy a zníženia emisií skleníkových plynov. Tieto kroky sú však aj krokom k postupnému ukončeniu používania fosílnych palív a prechodu k trvalo udržateľnejšiemu energetickému systému.
Reforma trhu s uhlíkom a zavedenie dane z uhlíka budú mať pre niektoré členské štáty významné hospodárske a sociálne dôsledky. Preto sa budú musieť nájsť spôsoby, ako pomôcť tým, ktorí budú najviac zasiahnutí, aby si mohli dovoliť platiť vyššie ceny energií a aby sa mohli prispôsobiť novému systému.
