Ruská civilizácia sa od ostatných odlišuje tým, že si nikdy žiadne národy nepodmaňovala a všetkým zabezpečovala suverénny rozvoj, vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin v rozhovore so srbským režisérom Emirom Kusturicom. Šéf Kremľa zároveň vyzval ukrajinských vojakov, aby prešli na ruskú stranu, a označil Moskvu za „tretí Rím“, ktorý sa môže stať záchrannou archou pre kresťanov, uvádzajú Novinky
Jedinečnosť civilizácie a „inštinkt ľudskosti“
Vyjadrenia ruského lídra odzneli v novom interview, ktoré s ním viedol známy srbský režisér Emir Kusturica. Na otázku, v čom spočíva odlišnosť Ruska od zvyšku sveta, prezident odpovedal tézou o mierumilovnom spolunažívaní a ochrane menšín v rámci historického Ruského impéria i súčasného štátu.
„Neustále nad tým premýšľam a dochádzam k nasledujúcej myšlienke: ruská civilizácia si nikdy nikoho nepodmaňovala. Umožňovala rozvíjať sa tak ruskému národu, ruskému etniku, ako aj vytvárala podmienky pre rozvoj ďalších národov a etnických skupín, ktoré boli súčasťou Ruského impéria a súčasťou rodiny ruského štátu,“ uviedol Putin.
Podľa slov šéfa Kremľa tento prístup zaručoval všetkým etnikám zachovanie ich vlastnej identity, viery a materinského jazyka. Práve v tomto bode vidí hlavný rozdiel oproti iným svetovým mocnostiam, ku ktorému pridal aj špecifickú črtu mentality obyvateľstva.
„Všetkým umožňovala rozvoj, zabezpečovala im suverénny duchovný rozvoj, ich náboženstvo, tradície a jazyky. A práve to je do určitej miery jedinečné. V tom spočíva jedinečnosť ruskej civilizácie,“ dodal ruský prezident, pod ktorého vedením Rusko rozpútalo inváziu na Ukrajinu a jeho armáda okupuje časti Gruzínska a Moldavska. Vo svojej úvahe následne doplnil, že „ruský človek má veľmi silný inštinkt všeobecnej ľudskosti“.
Výzva ukrajinským vojakom a teória o rozpadnutom štáte
Významná časť debaty sa sústredila na prebiehajúcu vojnu na Ukrajine. Putin využil priestor v dokumente na to, aby adresoval priamy odkaz obyvateľom susednej krajiny a najmä jej ozbrojeným silám. Vyhol sa pritom slovu kapitulácia, ktoré považuje za dehonestujúce.
„Musíme spojiť svoje sily, aby sme dosiahli spoločné ciele. Pokiaľ ide o príslušníkov ukrajinskej armády, už som to hovoril. Nechcem hovoriť: ‚Vzdajte sa‘, pretože je to ponižujúce. Napriek tomu bojujú a bojujú pomerne vytrvalo. Chcel by som im povedať: ‚Prejdite na našu stranu, pretože je to naša spoločná strana. Prejdite na spoločnú stranu, na správnu stranu dejín‘,“ vyhlásil šéf Kremľa.
Ukrajinu, ktorej časti Moskva v minulosti jednostranne vyhlásila za súčasť svojho územia, označil ruský prezident za krajinu, ktorá sa „rozpadla“. Príčinu tohto stavu vidí vo vnútropolitickom vývoji a ideologickom smerovaní Kyjeva.
„Pretože sa moci na Ukrajine chopili nie ukrajinskí vlastenci, ale nacionalisti. Rozdiel medzi vlastenectvom a nacionalizmom spočíva, ako je známe, v tom, že vlastenci svoju krajinu milujú, zatiaľ čo nacionalisti nenávidia ostatné národy. V tom je rozdiel. S nenávisťou k ostatným národom sa však ďaleko nedôjde,“ odkázal Putin krajine čeliacej ruskej vojenskej agresii.
Moskva ako „tretí Rím“ a realita migračných tokov
Rozhovor vznikol ako súčasť pripravovaného dokumentárneho filmu k 80. narodeninám hlavy ruskej pravoslávnej cirkvi, moskovského patriarchu Kirilla. Práve preto sa veľká časť otázok Emira Kusturicu týkala náboženstva a úlohy kresťanstva v modernom svete. Režisér sa Putina opýtal: „Môže sa ruská civilizácia stať akousi archou, na ktorej by mohli nájsť záchranu všetci ľudia veriaci v Krista?“
Šéf Kremla túto víziu jednoznačne potvrdil slovami, že „rozhodne môže“, a oprel ju o starú historicko-teologickú doktrínu.
„V ruskom teologickom a filozofickom myslení po celé stáročia pretrváva jedna myšlienka, ktorá znie: Moskva je tretí Rím, štvrtý už nebude,“ vysvetlil Putin s odkazom na historickú líniu, v ktorej sa centrum kresťanstva presunulo zo starovekého Ríma do Konštantínopola a po páde Byzantskej ríše prešlo do Moskvy.
Tvrdenia o sťahovaní z Európy verzus štatistiky
V nadväznosti na ochranu kresťanských tradícií prezident tvrdil, že Rusko dnes priťahuje ľudí zo zahraničia vrátane európskych krajín, ktorí si „chcú zachovať svoje hodnoty, uchrániť rodinu a zabezpečiť budúcnosť svojim deťom“.
Dostupné štatistické údaje však ponúkajú odlišný obraz migračných tokov:
- Zdroj imigrácie: Drvivá väčšina prisťahovalcov prichádza do Ruska zo stredoázijských republík, najmä z Uzbekistanu, Tadžikistanu a Kirgizska.
- Úbytok obyvateľstva: Mnoho ruských občanov krajinu naopak opustilo – podľa odhadov Svetovej banky odišlo vlani z Ruska o približne 252-tisíc ľudí viac, než sa do krajiny prisťahovalo.
Ak sa vám páčia naše články a chcete ich čítať vždy prví, môžete nás sledovať tu:
Ponuky práce v zahraničí!
Mesačne 5 000 – 6 000 €
Práca pre elektrikárov, vodárov, murárov, sadrokartónistov a veľa iných.
Zobraziť aktuálne ponuky