Ruský prezident Vladimir Putin ostro odmietol obvinenia, že by sa Ruská federácia chystala na ozbrojený konflikt s Európou. Na fóre v Petrohrade vyhlásil, že Kremeľ nemá k takémuto kroku žiadne reálne dôvody, pričom zo zámerného zvyšovania napätia obvinil samotné európske štáty. Zároveň však vyslal varovný signál smerom k pobaltským krajinám, ktoré podľa neho systematicky porušujú práva rusky hovoriacich obyvateľov.
Žiadne plány na eskaláciu, odkazuje Kremeľ
Ruský líder sa počas piatkového vystúpenia na Fóre zjednotených kultúr v Petrohrade snažil vyvrátiť obavy z hroziaceho globálneho konfliktu. Podľa agentúry Interfax odmietol akékoľvek tvrdenia o tom, že by sa jeho krajina pripravovala na vojenskú konfrontáciu so Západom. Údajné hrozby označil za neopodstatnené.
„Ešte raz chcem zdôrazniť: Na žiadnu vojenskú akciu proti Európe sa nepripravujeme. Žiadne takéto plány nemáme a hlavne pre ne nemáme žiadne dôvody, žiadne skutočné stimuly k eskalácii situácie s Európou,“ vyhlásil Putin.
Ponuky práce v zahraničí!
Mesačne 5 000 – 6 000 €
Práca pre elektrikárov, vodárov, murárov, sadrokartónistov a veľa iných.
Zobraziť aktuálne ponukyZodpovednosť za súčasnú napätú atmosféru naopak pripísal európskym lídrom. Tvrdí, že mnohí politici v Európe zámerne šíria strach z očakávaného ruského útoku, čím umelo vyhrocujú bezpečnostnú situáciu a obhajujú tak vlastné vojenské prípravy.
Obvinenia smerujú na Pobaltie
Ako informoval denník Komsomolskaja pravda, ruský prezident upriamil pozornosť aj na pobaltské štáty. Ostro ich kritizoval za údajné potláčanie práv rusky hovoriacej menšiny. Moskva však podľa jeho slov na tieto domnelé krivdy nateraz reaguje výlučne humanitárnymi nástrojmi.
Hlavným problémom má byť fenomén takzvaného neobčianstva, ktorý po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 zaviedli Lotyšsko a Estónsko. Tento unikátny právny štatút spôsobil, že občianstvo novovzniknutých republík automaticky získali len tí obyvatelia, ktorí na ich území žili pred sovietskou okupáciou v roku 1940, a ich potomkovia.
Zámienka pre ďalší konflikt?
Hoci Kremeľ hovorí výlučne o humanitárnej odozve, západné spravodajské služby zostávajú v pozore. Experti varujú, že Moskva by mohla v najbližších mesiacoch otestovať jednotu a súdržnosť Severoatlantickej aliancie (NATO) prostredníctvom obmedzeného útoku na pohraničné členské štáty.
Tieto obavy umocňuje historická skúsenosť z Ukrajiny. Práve nutnosťou ochrany rusky hovoriaceho obyvateľstva totiž Rusko pôvodne ospravedlňovalo svoju vojenskú inváziu, ktorá trvá už piaty rok.
