Napätie medzi Berlínom a Moskvou dosahuje nový bod varu po tom, čo nemecké úrady označili Ruskú federáciu za hlavného vinníka augustového incidentu na letisku v Lipsku. Nález drona s výbušninami pri ukrajinskom lietadle vyvolal ostrú diplomatickú roztržku, ktorá prináša nielen zatváranie konzulátov, ale aj hrozby tvrdej odvety zo strany Kremľa. Zistite, ako presne sa celá sabotážna dráma odohrala a aké radikálne kroky Nemecko plánuje zaviesť.
Drony a výbušniny pri ukrajinskom lietadle
Začiatkom augusta objavil zamestnanec letiska Lipsko/Halle bezpilotné zariadenie v tesnej blízkosti ukrajinského stroja značky Antonov. Vyšetrovanie neskôr preukázalo, že dron niesol výbušninu, pričom tragédii zrejme zabránila iba chybná rozbuška. Vedenie letiska po tomto nebezpečnom náleze okamžite pozastavilo všetku prevádzku, aby zaistilo bezpečnosť.
Situácia vo vzdušnom priestore sa však v ten večer ešte viac zdramatizovala. Iné nákladné lietadlo muselo počas príprav na pristátie svoj manéver náhle prerušiť, pretože sa vo vzduchu zrazilo s neidentifikovaným letiacim objektom. Vyšetrovatelia zatiaľ oficiálne nepotvrdili, či išlo o ďalší dron. Nemecké médiá však koncom augusta priniesli informáciu, že v okolí letiska objavila polícia ešte jeden, v poradí už tretí podozrivý bezpilotný aparát.
Berlín vidí jasnú stopu: Sú to ruskí agenti
Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt v utorok verejne vyhlásil, že za celou operáciou stojí Moskva. Podľa jeho slov ide o premyslenú sieť špionážnych a sabotážnych akcií, ktoré Ruská federácia realizuje naprieč celou Európou. Na vykonanie tohto konkrétneho útoku mali byť do služby naverbovaní takzvaní agenti na nízkej úrovni, teda osoby bez profesionálneho spravodajského výcviku.
„Útok v Lipsku ukazuje, že Rusko je odhodlané naše už tak zaťažené bilaterálne vzťahy ešte viac poškodzovať,“ uviedol Dobrindt k napätej situácii. Následne pred novinármi sformuloval jasný záver a potvrdil, že „Rusko je zodpovedné za hybridný útok v Lipsku zo 4. augusta.“
Tvrdé diplomatické dôsledky
Následky na seba nenechali dlho čakať. Berlín v reakcii na sabotáž uzatvára ruský generálny konzulát a vypovedá zmluvu o prevádzkovaní Ruského domu, ktorý sídli v hlavnom meste. Okrem oficiálneho predvolania ruského veľvyslanca plánuje Nemecko aktívne presadzovať uvalenie ďalších medzinárodných sankcií na jednotlivcov, ktorí sú priamo spojení s podobnými hybridnými hrozbami.
Moskva obvinenia zmietla zo stola
Ruskí predstavitelia zareagovali na vyjadrenia nemeckého ministra vnútra mimoriadne ostro a Berlín obvinili zo zámernej eskalácie už aj tak vyhroteného konfliktu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre štátnu agentúru TASS upozornil na úplnú absenciu akýchkoľvek predložených dôkazov z nemeckej strany.
„Je ťažké to komentovať, pretože ak zaznievajú tak závažné obvinenia, musia byť niečím podložené. Pokiaľ sa nemýlim, nebola predložená žiadna argumentácia. To, že Nemecko smeruje k ďalšej eskalácii, je zrejmé,“ citovala agentúra Peskova.
Ešte ostrejší slovník zvolila hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová, ktorá nemecké tvrdenia označila za absolútny nezmysel. „Pod absolútne vymyslenou a za vlasy pritiahnutou zámienkou Berlín opäť pristúpil k vyhroteniu bilaterálnych vzťahov. Ako zvyčajne, žiadne presvedčivé a seriózne dôkazy neboli predložené. Pretože jednoducho neexistujú a ani nemôžu existovať,“ vyhlásila a varovala: „Moskva bude reagovať na všetky protiruské rozhodnutia.“
Zásadný postoj k diplomatickej roztržke zaujal aj samotný ruský prezident Vladimir Putin. Pre agentúru TASS označil celú situáciu za omyl. „Myslím si, že ide o ďalšiu chybu, hrubú chybu. A podľa môjho názoru je to v jasnom rozpore so záujmami nemeckého národa,“ uzavrel šéf Kremľa.
