Vyjadrenia ruských predstaviteľov naberajú na ostrosti v reakcii na to, že ukrajinská armáda úspešne nasadila britské bezpilotné lietadlá na ciele hlboko vo vnútrozemí Ruskej federácie. Predseda strany Spravodlivé Rusko Sergej Mironov otvorene žiada, aby Moskva otestovala svoju novú balistickú raketu stredného doletu Orešnik priamo na britských ostrovoch, pričom výhražnú rétoriku zvolilo už aj ruské veľvyslanectvo v Londýne.
Hrozba novou balistickou raketou
Informácia o tom, že Kyjev využíva na útoky vnútri ruského územia drony z britských tovární, vyvolala v Moskve obrovské pozdvihnutie. S mimoriadne radikálnym návrhom prišiel Sergej Mironov, šéf strany Spravodlivé Rusko, ktorá v posledných voľbách do Štátnej dumy získala necelých 7,5 percenta hlasov. Podľa štátnej agentúry TASS vyzval na priamy vojenský úder na Spojené kráľovstvo.
„Hlupákov treba poučiť, a myslím si, že nastal čas zaútočiť na továrne na výrobu dronov s dlhým doletom vo Veľkej Británii. Raketu Orešnik s bojovou hlavicou ešte nevyskúšali v reálnych podmienkach, teraz je ten správny čas,“ vyhlásil Mironov pre agentúru TASS.
Ruský poslanec zároveň podotkol, že vedenie v Moskve je podľa neho momentálne až zázračne zdržanlivé. Situáciu na Západe opísal tak, že „na druhej strane sedia idioti“, ktorí si ruskú opatrnosť mylne vysvetľujú ako prejav slabosti.
Zastrašovanie od diplomacie a britská odpoveď
Mironov však nie je jediný, kto stupňuje rétoriku. Ešte pred jeho vyjadrením zverejnilo ostré varovanie aj samotné ruské veľvyslanectvo v Londýne prostredníctvom sociálnej siete Facebook.
„Činy Londýna budú nevyhnutne mať dôsledky, za ktoré sa bude musieť zodpovedať. Čím hlbšie bude jeho zapojenie do konfliktu a čím väčšia bude jeho podpora kyjevskému teroristickému aparátu, tým vyššiu cenu za to zaplatí,“ uviedla ruská diplomacia.
Podľa informácií stanice BBC na tieto stupňujúce sa vyhrážky okamžite reagoval britský premiér Andy Burnham. Zastrašovanie zo strany Moskvy odmietol a ubezpečil, že Británia bude napadnutú Ukrajinu aj naďalej „stopercentne podporovať“.
Dvojaký meter Moskvy pri vojenskej pomoci
Súčasná kritika britskej pomoci nie je zo strany Kremľa ničím novým. Moskva pravidelne a ostro odsudzuje akékoľvek vojenské dodávky pre Kyjev. Podobne nervózna reakcia nasledovala už v minulosti, keď Londýn poskytol Ukrajincom podzvukové strely s plochou dráhou letu Storm Shadow, prípadne keď západní spojenci dodali napadnutej krajine tanky či stíhačky F-16.
Na druhej strane, samotná Ruská federácia sa v prebiehajúcej vojne masívne spolieha na zahraničnú pomoc. Kľúčovú úlohu zohráva Čína a tiež Irán, ktorý zásobuje ruskú armádu samovražednými dronmi Šáhid. Ešte radikálnejší krok urobila Severná Kórea (KLDR), ktorá Moskve poskytla tisícky svojich vojakov. Podľa spravodajských informácií z Kyjeva by sa na ruské územie malo presunúť ďalších až 50-tisíc severokórejských vojakov.
