Dôsledky vojny na Ukrajine a sankcií uvalených Západom na Rusko majú výraznejší vplyv, než Moskva verejne pripúšťa. Tajné dokumenty, ktoré unikli z Kremľa, naznačujú, že ekonomické obmedzenia a diplomatický tlak oslabujú ruské postavenie nielen na svetových trhoch, ale aj medzi jeho tradičnými spojencami.
Informáciu priniesol denník Financial Times, ktorému sa podarilo získať dôvernú prezentáciu určenú pre vysokých predstaviteľov ruského štátu.
Sankcie zasahujú obchod aj geopolitické ambície
Rusko čelí čoraz väčším problémom pri získavaní tovarov zo zahraničia, keďže sankcie znemožňujú priame obchodovanie s mnohými krajinami. Podľa uniknutých dokumentov sú ruské podniky nútené využívať zložité a nákladné alternatívne trasy, pričom dovoz kľúčových surovín a technológií často prechádza cez niekoľko rôznych štátov, než sa dostane na ruský trh.
Okrem ekonomických problémov však Moskva stráca aj diplomatickú váhu. Rastúca nedôvera medzi bývalými sovietskymi republikami a ďalšími spojencami Ruska je priamym dôsledkom vojny na Ukrajine. Hoci Kremeľ dlho udržiaval vplyv na postsovietske štáty pomocou politických a ekonomických nástrojov, jeho agresívna politika a rastúca izolácia viedli k tomu, že viaceré krajiny hľadajú nové strategické partnerstvá.
Spojenci Moskvy sa od nej odvracajú
Dlhoročná snaha Ruska udržať si kontrolu nad postsovietskym priestorom sa začína rúcať. Dokumenty poukazujú na to, že Moskva plánovala zachovať svoj vplyv v bývalých sovietskych republikách tým, že bude navonok rešpektovať ich nezávislosť, no zároveň apelovať na spoločnú históriu. Tento plán však narazil na odpor viacerých krajín, najmä po viacerých konfliktoch v regióne.
Osobitne problematická je situácia v rámci Eurázijskej ekonomickej únie (EAEU), ktorej členmi sú napríklad Arménsko, Bielorusko či Kazachstan. Niektoré z týchto krajín čoraz viac uprednostňujú obchodovanie v západných menách namiesto ruského rubľa, čím podkopávajú ekonomickú dominanciu Moskvy.
Kazachstan patrí k štátom, ktoré sa od Ruska najvýraznejšie dištancovali – jeho vláda ako jedna z mála verejne odsúdila inváziu na Ukrajinu. Arménsko dokonca v lete 2023 oznámilo vystúpenie z Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO), vojenskej aliancie vedené Moskvou.
