Riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) John Ratcliffe absolvoval bleskovú a prísne utajovanú cestu do Moskvy. Podľa exkluzívnych informácií priniesol ruskému vedeniu jasné ultimátum: žiadne ďalšie hrozby voči členským štátom NATO a okamžité obmedzenie pomoci pre Irán. Kým Biely dom hovorí o bežnej rutine, analytici za ňou vidia snahu zabrániť globálnemu konfliktu v čase, keď ofenzíva na Ukrajine uviazla na mŕtvom bode.
Tajný let z Rigy priamo do srdca Ruska
Nákladné lietadlo Boeing C-17A Globemaster III patriace americkým vzdušným silám prekvapilo pozorovateľov, keď v utorok ráno dosadlo na dráhu v ruskom hlavnom meste. Stroj dorazil z lotyšskej Rigy a jeho najvýznamnejším pasažierom bol práve riaditeľ americkej rozviedky. Ratcliffova návšteva bola mimoriadne krátka, keďže už v utorok večer z Ruska odletel späť.
Podľa denníka Politico, ktorý sa odvoláva na tri nezávislé zdroje oboznámené so situáciou, mala cesta zásadný strategický význam. Američania chceli ruské velenie odradiť od rozširovania napätia smerom k Severoatlantickej aliancii. Toto varovanie prichádza v čase, keď ruská invázia na susednú Ukrajinu podľa vysokopostavených predstaviteľov „uviazla na mŕtvom bode“.
„Cieľom jeho stretnutia bolo predovšetkým varovať Rusko pred akýmikoľvek eskalujúcimi krokmi proti pobaltským štátom,“ uviedol doslovne jeden zo zdrojov pre portál Politico.
Ochrana Pobaltia a európskych zbrojoviek
Bezpečnosť Estónska, Litvy a Lotyšska patrí momentálne medzi najvyššie priority Washingtonu. Moskva totiž v posledných mesiacoch pravidelne stupňuje svoju rétoriku a vyhráža sa nepriateľskými akciami nielen Pobaltiu, ale aj Veľkej Británii, Nemecku, Francúzsku či Českej republike.
Kremeľ v poslednom období tieto hrozby cielene spája so západnými továrňami. Ruskému vedeniu prekážajú najmä prevádzky, v ktorých sa produkujú vojenské drony určené pre ukrajinskú armádu. Práve priama intervencia šéfa CIA mala Kremeľ odradiť od toho, aby tieto verbálne hrozby pretavil do reálnych sabotáží či útokov.
Iránsky problém ako druhý bod agendy
Stretnutie v Moskve sa však netýkalo len európskej bezpečnosti, druhou zásadnou témou bol blízkovýchodný konflikt. Od konca februára vedú Spojené štáty s Iránom vojnu, do ktorej nepriamo zasahuje aj Ruská federácia. Moskva poskytuje Teheránu cenné spravodajské informácie a technológie bezpilotných lietadiel, ktoré si v praxi otestovala počas bojov na Ukrajine.
Ratcliffe mal podľa britského diplomata a ďalšieho nemenovaného zdroja vyvinúť na ruských zástupcov výrazný tlak. Požadoval od nich, aby prehodnotili svoje strategické partnerstvo a okamžite obmedzili nielen vojenskú, ale aj ekonomickú podporu teheránskeho režimu.
Trump hovorí o bežnej rutine
Zatiaľ čo zdroje z prostredia spravodajských služieb hovoria o kritickom varovaní, americký prezident Donald Trump ponúkol úplne odlišnú verziu udalostí. Stalo sa tak v stredu počas rozhovoru s konzervatívnym politickým komentátorom Glennom Beckom. Ten sa šéfa Bieleho domu priamo opýtal, či Ratcliffe v Moskve riešil hrozby voči NATO alebo iránsky konflikt.
Trump informácie z médií poprel. Zareagoval s tým, že riaditeľ CIA cestoval do Ruska výlučne na „rutinnú návštevu“.
Odborníci na medzinárodné vzťahy však pripomínajú historický kontext, ktorý rutinu vylučuje. Naposledy navštívil šéf americkej rozviedky ruskú metropolu ešte v novembri 2021. Vtedajší riaditeľ William Burns prišiel Kremeľ varovať pred chystanou inváziou na Ukrajinu. O tri mesiace neskôr ruské tanky prekročili ukrajinské hranice, čo dokazuje, akú obrovskú vážnosť americké tajné služby prikladajú podobným osobným diplomatickým cestám.
