Vedenie NATO teraz predkladá myšlienku, aby členské krajiny prispievali do stáleho fondu na dlhodobú podporu Ukrajiny.
Agentúra Bloomberg v pondelok informovala, že „generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg podľa ľudí oboznámených s touto záležitosťou nalieha na spojencov, aby prispievali 500 miliónmi eur (543 miliónov dolárov) ročne na neletálnu pomoc Ukrajine a inú dlhodobú podporu“.
Ide o doplnenie miliardovej obrannej pomoci, ktorá už do Kyjeva prúdi.
V ďalších správach „šéf vojenskej aliancie chce, aby spojenci zvýšili príspevky do fondu pre komplexný balík pomoci NATO pre Ukrajinu, ktorý zahŕňa krátkodobú pomoc, ako sú palivá, ochranné vybavenie a protidronové systémy používané proti ruskej invázii, uviedli ľudia, ktorí si neželali byť menovaní, v dôvernej záležitosti“.
Washington takýto plán nepochybne podporí, a to aj vzhľadom na to, že už teraz nesie zďaleka najväčšie bremeno, pokiaľ ide o podporu vojnového úsilia. Je možné, že táto myšlienka dokonca vznikla vo Washingtone.
Medzitým sa k otázke podpory Ukrajiny vyjadruje aj Estónsko, ktoré sa rozhorčene sťažuje, že mnohí západní spojenci zaostávajú:
Spojenci Ukrajiny by mali zvýšiť svoje ročné výdavky na obranu na 2,5 % hrubého domáceho produktu, pretože vojna Ruska na Ukrajine vyvoláva obavy o jeho budúce zámery, uviedol najvyšší estónsky predstaviteľ.
Zatiaľ čo estónska vláda nedávno schválila hranicu 3 %, väčšina členov NATO nedokázala splniť hranicu 2 % stanovenú v roku 2006. Podľa estónskeho návrhu by štvrtina výdavkov išla aj na získanie nových vojenských spôsobilostí, uviedol estónsky minister zahraničných vecí Urmas Reinsalu pred stretnutím s ministrami zahraničných vecí aliancie, ktoré sa má začať v utorok v Bruseli.
Tento krok nasleduje po prísnom posolstve generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga z minulého mesiaca. Ten vyzval členské štáty, aby zvýšili svoje výdavky na kolektívnu obranu po tom, ako sa vo výročnej správe, ktorú aliancia vydala, zistilo, že len sedem z 30 členských štátov splnilo v minulom roku požiadavku na 2 % výdavkov. NATO predpokladalo, že deväť z nich dosiahne cieľový objem výdavkov v roku 2022, ale správa potvrdzuje, že aliancia tento cieľ nesplnila.
Ako už predtým informovala Katharina Buchholzová zo Statisty, ešte predtým, ako sa vojna na európskom kontinente stala v roku 2022 opäť realitou, panovalo napätie v súvislosti so stavom vojenskej infraštruktúry NATO, keďže väčšina európskych krajín pristupovala k výdavkom na obranu v čase mieru nedostatočne.
Americký prezident Donald Trump túto otázku opäť vyniesol do popredia v roku 2018, keď kritizoval viaceré členské štáty NATO, najmä Nemecko, za to, že neplnia hranicu výdavkov vo výške 2 % HDP dohodnutú na samite NATO vo Walese v roku 2014.
Odvtedy viacerí členovia NATO zvýšili svoje výdavky na obranu.
Väčší a bohatší členovia NATO zostali za cieľom na rok 2022 – často s veľkým odstupom. Patrí medzi ne Nemecko, Kanada, Taliansko a Španielsko.
Redakcia Plénum.sk
