Neskorá pleseň (pleseň zemiaková) je postrachom každej sezóny – najmä pre pestovateľov paradajok. Hubové ochorenie dokáže zničiť celú úrodu za pár dní. Internetom koluje množstvo domácich rád, ako sa tejto pliage zbaviť. Jednou z najdiskutovanejších metód je použitie medeného drôtu. Naozaj funguje?
Pleseň, ktorá likviduje úrodu
Neskorá pleseň, odborným názvom Phytophthora infestans, je agresívne hubové ochorenie, ktoré napáda najmä zemiaky a paradajky, ale aj baklažány, papriky či niektoré druhy ovocia. Šíri sa rýchlo a bez varovania – zdanlivo zdravé rastliny môžu do niekoľkých dní úplne zhnednúť, zvädnúť a podľahnúť hnilobe.
Huba napáda celú rastlinu – od listov, cez stonky až po plody a korene. Prvými príznakmi sú tmavé škvrny a praskliny na listoch, ktorými sa do rastliny dostávajú ďalšie patogény. Úroda tak končí v komposte – alebo v horšom prípade v koši.
Meď ako prírodný fungicíd
Meď a jej zlúčeniny majú prirodzený fungicídny účinok. Huby ju „neznášajú“ – medené ióny narúšajú ich bunkové steny a zabraňujú ďalšiemu šíreniu infekcie. Práve preto sa využívajú aj v chemických prípravkoch, ako sú síran meďnatý, Bordeauxská zmes alebo rôzne produkty s označením „Copper“.
Na tomto princípe je založená aj domáca metóda, ktorú poznajú mnohí záhradkári – prepichnutie stonky paradajok medeným drôtom.
Starý trik znovu ožíva
Použitie medeného drôtu ako ochrany proti plesni nie je žiadnou novinkou. Metóda sa objavila už v záhradkárskej literatúre v 70. rokoch – konkrétne v knihe Rady pre záhradkárov od A. I. Spiridonovej a E. A. Čenykajeva. Popularita tohto postupu odvtedy narástla, hoci chýbajú vedecké štúdie, ktoré by jednoznačne potvrdili jeho účinnosť.
Drôt sa vkladá priamo do stonky dospelej rastliny, kde sa vďaka miazge meď pomaly šíri do ďalších častí kríka. Vďaka tomu by mala brániť vzniku plesne. Teoreticky. V praxi je však otázne, koľko medi sa skutočne dostane do rastliny a aký to má efekt.
Riziká a úskalia
Jedným z problémov tejto metódy je nekontrolovaný prenos medi. Nedá sa presne určiť, aké množstvo sa do rastliny dostane. Prebytok medi môže rastlinu poškodiť – a v extrémnych prípadoch môže byť aj zdraviu škodlivý pre konzumenta. Oxidovaný povrch drôtu síce znižuje riziko nadmerného prenikania, no úplná bezpečnosť nie je zaručená.
Metóda sa preto neodporúča na mladé sadenice – používa sa výhradne na dospelé, dobre zakorenené rastliny.
Ako sa medený drôt používa
Záhradkári používajú medený drôt rôznymi spôsobmi:
- Podväzovanie rastlín: Využitie drôtu namiesto šnúr alebo textílií.
- Obrúčka okolo koreňov: Vytvorenie ochranného kruhu okolo kríka počas výsadby.
- Zapichnutie do stonky: Najdiskutovanejšia metóda, ktorá však môže oslabiť rast a zdravie rastliny.
Skúsenosti zo záhrad: Funguje to?
Prax ukazuje rozporuplné výsledky. Niektorí záhradkári na metódu prisahajú, iní ju považujú za mýtus:
„Moje paradajky prepichujem jemným drôtom už 12 rokov, doteraz nemali ani jedno ohnisko fytoftóry.“
„Použil som drôt, ale neviem, či sa osvedčil ako všeliek. Okrem toho používam aj striedanie plodín a Fytosporin.“
„Všetky paradajky na vonkajšom záhone mi napadla pleseň. V skleníku som ich prepichol medeným drôtom – a ostali zdravé.“
Sú však aj skeptické hlasy:
„Táto metóda nefunguje. Meď v drôte nie je rozpustná a rastlina ju nevie prijať. Účinnejšia je meď vo forme postreku.“
Odborný pohľad chýba
Napriek rozšírenému používaniu nie je účinnosť metódy s medeným drôtom potvrdená výskumom. Zostáva preto v rovine ľudovej múdrosti – niekedy účinnej, inokedy márnej.
Ak sa rozhodnete túto metódu vyskúšať, robte to s rozumom a v kombinácii s overenými postupmi – ako je správna rotácia plodín, prevencia, odstraňovanie napadnutých častí a používanie certifikovaných fungicídov.
