Slovenská republika sa ocitá na prahu vážnej demografickej krízy, ktorá v blízkej budúcnosti zásadne otrasie stabilitou verejných financií. Podľa najnovších prognóz Eurostatu sa Slovensko stáva najrýchlejšie starnúcou krajinou Európskej únie, čo do konca tohto storočia môže viesť k situácii, kedy bude mať každý tretí občan viac ako 65 rokov, informuje STVR
Kombinácia nízkej pôrodnosti a odchodu silných ročníkov do dôchodku vytvorí extrémny tlak na štátnu pokladnicu, pričom súčasný verejný dlh presahujúci 61 % HDP nenecháva vláde veľa priestoru na manévrovanie.
Keď silné ročníky odídu a mladí chýbajú
Slovensko momentálne stojí pred bezprecedentným zvratom na domácom trhu práce. V najbližších rokoch sa očakáva masívny odchod silnej generácie pracujúcich do dôchodkového veku, zatiaľ čo prílev mladých ľudí bude v dôsledku dlhodobého poklesu pôrodnosti minimálny. Tento prudký nesúlad vytvorí obrovský výpadok v príjmoch sociálneho a dôchodkového systému, na čo štát nie je dostatočne pripravený.
Podľa analytikov bude musieť exekutíva hľadať alternatívne zdroje financovania, keďže súčasný model založený na odvodoch pracujúcich prestane byť udržateľný. Riešením by bolo preventívne znižovanie zadlženia štátu v čase relatívneho pokoja, čo sa však nedeje.
„V tom čase bude málo pracujúcich, ktorí by odvádzali dostatočne vysoké odvody a dane na to, aby mohli byť financované. Preto by sme teraz mali byť v trajektórii, ktorá vedie k znižovaniu dlhu, ten by mal smerovať pod 50 percent HDP, ideálne pod 40 percent HDP,“ uviedol analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana pre STVR
Minister upokojuje číslami, analytici dvíhajú varovný prst
Aktuálny dlh krajiny síce presahuje 61 % hrubého domáceho produktu (HDP), no politickí predstavitelia v tom zatiaľ bezprostrednú katastrofu nevidia. Ministerstvo financií sa odvoláva na medzinárodné rebríčky, v ktorých Slovensko nevychádza najhoršie.
„Na druhej strane, keď sa porovnáme, tak sme stále na tom relatívne dobre. Ak si pozriete eurozónu, 88,7 percenta, čiže máme nižší dlh ako eurozóna, aj priemer Európskej únie 82,8 percenta,“ povedal minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
Nezávislí ekonómovia však oponujú, že porovnávať sa s priemerom eurozóny je v našom špecifickom prípade zavádzajúce. Slovensko má totiž unikátne rýchlu dynamiku starnutia, ktorej iné západné štáty čelili postupne a v čase, kedy mali vybudovaný podstatne väčší ekonomický vankúš.
„Tlak na financovanie štátu bude oveľa väčší ako v iných krajinách, ktoré už majú tento efekt starnutia za sebou,“ objasnil ekonóm a výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Viktor Novysedlák.
Kde hľadať riešenia? Investície namiesto spotreby
Cesta k udržateľným verejným financiám vedie podľa expertov primárne cez prísnu kontrolu výdavkov štátu a masívnu podporu hospodárskeho rastu prostredníctvom zmysluplných projektov. Súčasná štruktúra rozpočtu je však nastavená skôr na okamžitú spotrebu, než na budovanie budúcej prosperity.
Podľa kritiky z radov analytikov štát vynakladá priveľa prostriedkov na sociálne transfery a mzdové náklady verejných zamestnancov. Chýbajú strategické investície do kritickej infraštruktúry, ktoré by mali potenciál generovať dlhodobú ekonomickú hodnotu a zmierniť tak dopady demografickej zimy.
Určitým svetlom na konci tunela by mohol byť stavebný sektor. Minister financií očakáva, že hospodársky rast Slovenska pomôže naštartovať práve domáca stavebná produkcia. Tá patrí podľa aktuálnych údajov Európskej komisie k najvyšším v celej Európskej únii, hneď po susednom Chorvátsku, čo predstavuje silný motor pre domáce hospodárstvo.
