Otázky o dlhodobých účinkoch očkovania proti COVID-19 nezmizli ani roky po vrchole pandémie. Práve preto má pozornosť odbornej aj laickej verejnosti najnovšia rozsiahla epidemiologická analýza, ktorá sledovala zdravotný vývoj desiatok miliónov ľudí počas takmer štyroch rokov.
Vedci sa nesústredili na krátkodobé vedľajšie účinky, ale na to najzásadnejšie – celkovú úmrtnosť a jej príčiny v dlhodobom horizonte.
Milióny zdravotných záznamov ako základ výskumu
Štúdia pracovala s dátami francúzskeho národného zdravotného systému a zahrnula viac než 28 miliónov dospelých vo vekovej kategórii od 18 do 59 rokov. Všetci sledovaní jedinci boli nažive na začiatku novembra 2021, čo tvorilo východiskový bod analýzy.
Väčšina populácie bola v tom čase už zaočkovaná aspoň jednou dávkou mRNA vakcíny proti COVID-19. Súčasne však existovala aj početná skupina ľudí, ktorí očkovanie nepodstúpili ani v nasledujúcich rokoch. Práve tento rozdiel umožnil priame porovnanie oboch skupín až do marca 2025.
Výrazný rozdiel v celkovej úmrtnosti
Po vyhodnotení dát sa ukázal konzistentný trend: očkovaní jedinci zomierali počas sledovaného obdobia menej často než tí, ktorí vakcínu nedostali. Tento rozdiel zostal zachovaný aj po zohľadnení faktorov, ako sú vek, pohlavie či prítomnosť dlhodobých ochorení.
Najväčší efekt sa prejavil pri úmrtiach súvisiacich s ochorením COVID-19. Pravdepodobnosť fatálneho priebehu infekcie bola u očkovaných výrazne nižšia, čo podľa autorov potvrdzuje, že ochranný účinok vakcín nebol len krátkodobý.
Obavy z iných chorôb sa nepotvrdili
Dôležitou súčasťou výskumu bolo preverenie tvrdení, podľa ktorých by očkovanie mohlo zvyšovať riziko úmrtí na iné vážne ochorenia – napríklad na srdcovo-cievne choroby alebo nádorové diagnózy.
Analýza však žiadne takéto prepojenie neodhalila. Úmrtnosť na iné závažné ochorenia bola u očkovaných porovnateľná, prípadne nižšia než u neočkovaných. Dáta tak neposkytli dôkaz o tom, že by mRNA vakcíny predstavovali dlhodobé zdravotné riziko mimo samotného COVID-19.
Ako vedci pracovali s možnými skresleniami
Autori si boli vedomí rizika štatistických skreslení, a preto zvolili opatrný metodologický postup. Úmrtnosť nezačali sledovať bezprostredne po očkovaní, ale až s časovým odstupom.
Tento prístup mal zabrániť tomu, aby výsledky umelo zvýhodňovali očkovaných len na základe toho, že sa dožili samotného očkovania. Vďaka tomu bolo možné porovnávať obe skupiny v rovnakom časovom rámci a za férových podmienok.
Silný argument v prospech bezpečnosti vakcín
Záver výskumu je jednoznačný: očkovanie proti COVID-19 bolo spojené s nižšou celkovou úmrtnosťou a zároveň sa nepreukázalo zvýšené riziko úmrtí na iné príčiny. Podľa vedcov to potvrdzuje, že prínosy vakcinácie prevažujú nad potenciálnymi rizikami aj v dlhodobom horizonte.
Štúdia patrí medzi najrozsiahlejšie analýzy tohto druhu a ponúka pohľad založený na reálnych dátach z celej populácie, nie na krátkodobých klinických pozorovaniach.
