V Lánoch sa v piatok 19. septembra otvorila zapečatená obálka ukrývajúca slová prvého československého prezidenta Tomáša Garriguea Masaryka. List, ktorý mal byť sprístupnený až v roku 2025, niesol jeho posledné myšlienky a inštrukcie pre budúcnosť národa. Pri otváraní boli prítomní prezident Petr Pavel a Masarykov pravnuk Tomáš Kotík, ktorý na historickom okamihu osobne spolupracoval.
Kedy a prečo list vznikol?
Historici sa pôvodne domnievali, že Masaryk diktoval posolstvo svojmu synovi v septembri 1937, krátko po zlepšení zdravotného stavu po mozgovej príhode, píšu tvnoviny.sk
Odborníci však upozorňujú, že jeho pôvod môže siahať ešte ďalej – až do roku 1934, keď sa prezident obával o svoj život po prudkom zhoršení zdravotného stavu. „Môžem s vysokým percentom potvrdiť, že dokument vyzerá autenticky. Je to takmer všetko v angličtine. Rukopis je dosť ťažko čitateľný. Domnievam sa, že nie je z roku 1937. Zaznamenáva slová Masaryka, keď sa cítil zle a domnieval sa, že opúšťa túto krajinu, ale že bol napísaný inokedy,“ uviedla odborníčka, ktorá dokument skúmala.
Obsah listu: choroba, odkaz a varovania
List je prevažne v angličtine, čo korešponduje s obdobím po Masarykových zdravotných komplikáciách – vtedy často prechádzal do tohto jazyka. Odborníci už potvrdili jeho autentickosť. V texte Masaryk priznáva:
„Som chorý, vážne chorý, je to koniec, ale nebojím sa.“
Venoval sa téme umierania, požiadal o jednoduchý hrob a nabádal pokračovať v práci pre republiku:
„Budete pokračovať v práci. Viete ako, ale musíte byť opatrní. Ale viete, ako sa správať. A nemusím vám hovoriť nič viac. Som neschopný, skutočne úplne neschopný.“
Dotkol sa aj napätej situácie so sudetskými Nemcami: „Dajte im, čo si zaslúžia, ale nie viac.“ K slovenskému politikovi Andrejovi Hlinkovi bol kritický – nazval ho „hlupákom“ za chyby vo vzťahoch s Maďarmi, no zároveň dodal, že mu treba odpustiť.
Historický kontext a napäté vzťahy
Masaryk a Hlinka boli dlhodobo v konflikte. Kým Masaryk bol presvedčeným zástancom spoločného štátu Čechov a Slovákov, Hlinka presadzoval slovenskú autonómiu. Rozdiely medzi nimi prehlbilo aj náboženstvo – Hlinka ako katolícky kňaz odmietal sekulárny charakter Československa, zatiaľ čo Masaryk sa hlásil k protestantskej tradícii a odkazu husitov.
Cesta listu do Národného archívu
Cenný dokument sa našiel medzi vecami Jana Masaryka, syna prvého prezidenta. Jan pôsobil ako diplomat a počas okupácie bol ministrom zahraničia v londýnskej exilovej vláde. Po komunistickom prevrate tragicky zomrel za dodnes neobjasnených okolností.
List prežil vďaka Antonínovi Sumovi a Lumírovi Soukupovi, ktorí uchovali Masarykovu pozostalosť. V roku 2005 odovzdal Sum tajomnú bielu obálku Českému národnému archívu s pokynom, aby bola otvorená až v roku 2025. Podľa historikov mohla byť pri jeho odovzdávaní prítomná aj Masarykova dcéra Alica alebo Edvard Beneš.
Teraz sa dokument vracia do Národného archívu, kde ho budú podrobne analyzovať odborníci z Masarykovho ústavu. Tí presne určia jeho datovanie a poskytnú historický kontext, ktorý pomôže lepšie pochopiť význam Masarykových posledných slov.
