Zatiaľ čo ruské vedenie verejne odmieta obvinenia zo zasahovania do záležitostí európskych štátov a označuje ich za západnú hystériu, uniknuté informácie z tajných stretnutí odhaľujú mrazivú realitu. Ruský prezident Vladimir Putin si mal na rok 2026 stanoviť radikálny cieľ: postupný rozpad Európskej únie a NATO zvnútra. Do tejto rozsiahlej kampane, ktorá neváha využiť násilie, dezinformácie ani obrovské finančné prostriedky, je už teraz priamo zatiahnuté Moldavsko, slúžiace ako testovacia pôda pre ruské tajné služby, informuje tnlive.sk
Ambiciózny plán na oslabenie Západu
Hoci Vladimir Putin na verejnosti označuje správy o ruskom vplyve za „rusofóbiu“, denník The New York Times priniesol dôkazy o presnom opaku. Na základe svedectiev zo spravodajských služieb, vyjadrení európskych politikov a zozbieraných dokumentov zrekonštruoval pochmúrnu atmosféru, ktorá pripomína zlatú éru KGB počas studenej vojny.
Zlomovým momentom mala byť schôdzka za zatvorenými dverami v decembri 2025. Práve tam mal šéf Kremľa definovať kľúčovú prioritu pre rok 2026, ktorou je vnútorný rozklad EÚ a Severoatlantickej aliancie. Tieto spoločenstvá vníma Moskva ako priamu hrozbu a konkurenciu, a to aj napriek obrannej povahe Aliancie, čo v minulosti potvrdilo napríklad odmietnutie európskych členov NATO zapojiť sa do vojny v Iráne.
Moskva má s podobnými psychologickými a vplyvovými operáciami bohaté skúsenosti. V minulosti sa napríklad preukázateľne pokúšala zasiahnuť do britského referenda o brexite.
Moldavsko ako hlavný terč po Ukrajine
Aktuálna pozornosť ruských spravodajských služieb sa však sústredí na nenápadný štát ležiaci medzi Rumunskom a Ukrajinou. Moldavsko sa stalo po našom východnom susedovi druhým najdôležitejším terčom ruskej deštrukčnej kampane v Európe.
Kremeľ sa všemožne snaží zvrátiť európske ambície oboch spomínaných krajín, ktoré sú aktuálnymi kandidátmi na vstup do EÚ. V Moldavsku sa tieto snahy pretavili do masívnej diskreditačnej kampane namierenej nielen proti referendu o integrácii, ale aj priamo voči proeurópskej prezidentke Maie Sanduovej.
Výcvikové tábory a zbrane pre demonštrantov
Zahraničné operácie Ruska neostávajú len pri dezinformáciách, ale prechádzajú do fyzických hrozieb. V Moskve, Srbsku a v Bosne a Hercegovine vznikli špeciálne tábory zamerané na verbovanie a výcvik ľudí, ktorí mali za úlohu narúšať voľby a podnecovať násilie. Za účasť na trojdňovom až štvordňovom kurze ponúkali organizátori 400 dolárov (346 €), čo je v moldavských podmienkach mimoriadne atraktívna suma.
Pod priamym dohľadom ruskej vojenskej rozviedky GRU si tamojší frekventanti osvojovali radikálne a nebezpečné zručnosti. Učili sa vyrábať výbušniny, prelamovať policajné kordóny či podpaľovať budovy. Súčasťou tréningu, pri ktorom mali účastníci oblečené nepriestrelné vesty, bola aj streľba z útočných pušiek a obsluha dronov prispôsobených na nesenie nálože.
Propagandu šíria aj platení kňazi
Súbežne s prípravou nepokojov prebiehala aj rafinovaná psychologická operácia. Kremeľ sa zameral na pravoslávnu cirkev a stovkám moldavských kňazov vyplácal odmenu 1 000 dolárov (približne 864 €). Ich hlavnou úlohou bolo agitovať proti EÚ priamo počas bohoslužieb, šíriť prokremeľskú propagandu a ovplyvňovať tak svojich veriacich.
Celý tento sofistikovaný systém údajne riadili z inovačného centra Skolkovo, ktoré je známe ako ruská obdoba Silicon Valley. Finančné krytie mal zabezpečovať moldavsko-izraelský podnikateľ Ilan Šor. Tento v Moldavsku hľadaný a za podvod odsúdený oligarcha, ktorý momentálne žije v ruskom exile, dokázal do svojich sietí naverbovať až 150-tisíc občanov.
Títo ľudia boli organizovaní s cieľom nakupovať hlasy a zúčastňovať sa na vládnych protestoch. Organizátori im hradili cestovné náklady a vyplácali odmeny za to, že na sociálnych sieťach šírili zábery z demonštrácií, čím cielene manipulovali verejnú mienku. Moskva navyše využívala svoje tradičné zbrane – hackerské útoky a nalievanie peňazí do kampaní proruských politikov.
Deň volieb a odvrátená hrozba
Všetky tieto plány sa naplno aktivovali počas septembrových volieb v minulom roku. Volebná komisia čelila masívnym kybernetickým útokom a do ulíc vyrazili vycvičení provokatéri. Na vzájomnú identifikáciu používali modro-žlté pásky, pričom niektorí z nich mali pri sebe pripravené výbušniny.
Moldavské bezpečnostné zložky však tentoraz neponechali nič na náhodu. Účastníkov výcvikových táborov monitorovali už v predstihu, vďaka čomu sa podarilo udržať situáciu pod kontrolou. Protesty síce prebehli, no bez plánovaného krviprelievania, a volebné víťazstvo si pripísala strana úradujúcej prezidentky.
Zásahy Kremľa sa však ani zďaleka nekončia a bezpečnostné zložky ostávajú v pohotovosti. Jasným varovným signálom je tohtoročná ofenzíva, pri ktorej Rusi zaútočili na západnú Ukrajinu a vyradili z prevádzky elektrické vedenie, ktoré zásobuje až 70 % krajiny elektrinou. Kišiňov si plne uvedomuje, že Kremeľ je pripravený na vyčerpávajúcu a dlhú vojnu.
Presne to zhrnul riaditeľ moldavskej agentúry pre kybernetickú bezpečnosť Mihai Lupascu, keď aktuálnu situáciu zhodnotil mrazivými slovami: „Vyhrali sme bitku. Ale nevyhrali sme vojnu.“
