Washington a Kyjev sú na prahu podpisu dôležitej dohody, ktorá by mohla zásadne ovplyvniť povojnovú obnovu Ukrajiny aj globálne ekonomické vzťahy. Spojené štáty sa chystajú získať podiel na ťažbe ukrajinských nerastných surovín, pričom Ukrajina na oplátku očakáva bezpečnostné záruky, ktoré by odradili Rusko od ďalšej agresie.
Ukrajinské nerastné bohatstvo: Cieľ medzinárodného záujmu
Ukrajina patrí medzi krajiny s významnými zásobami strategických surovín, ktoré sú kľúčové pre moderný priemysel a technologické inovácie. Na jej území sa nachádzajú ložiská lítia, kobaltu, grafitu, titánu, uránu a ďalších nerastov, ktoré sú označované za „suroviny budúcnosti“. Veľká časť týchto zdrojov sa však momentálne nachádza na územiach okupovaných Ruskom, čo komplikuje ich využitie.
Vzhľadom na tento potenciál sa o ukrajinské suroviny zaujímajú viaceré globálne mocnosti, pričom Spojené štáty sa usilujú o strategické partnerstvo prostredníctvom nadchádzajúcej bilaterálnej dohody. Podľa informácií zverejnených portálom The Kyiv Independent má byť zmluva podpísaná už tento piatok počas návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vo Washingtone.
Investičný fond a americká ekonomická podpora
Podľa uniknutého dokumentu počíta americko-ukrajinská dohoda so zriadením investičného fondu na obnovu Ukrajiny. Financie do fondu by mali plynúť z predaja nerastných surovín, pričom Spojené štáty aj Ukrajina by prispievali rovnakým podielom – 50 % zo zisku z ťažby.
Spojené štáty odôvodňujú svoj záujem o ukrajinské nerastné bohatstvo tým, že od začiatku ruskej invázie poskytli Kyjevu významnú finančnú a materiálnu pomoc. Bývalý americký prezident Donald Trump ju odhadol na viac ako 300 miliárd dolárov, pričom dlhodobo tvrdí, že USA podporili Ukrajinu výrazne viac než európske štáty.
Dáta nemeckého Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku však ukazujú, že od februára 2022 do konca minulého roka poskytli USA Ukrajine pomoc vo výške 114,2 miliardy eur, zatiaľ čo Európa prispela sumou 132,3 miliardy eur.
Reakcia Európskej únie: Konkurencia pre USA?
Na správu o americko-ukrajinskej dohode reagovala aj Európska únia, ktorá prišla s vlastným návrhom na ťažbu nerastov. Európsky komisár pre prosperitu a priemyselnú stratégiu Stéphane Séjourné uviedol, že predložil ukrajinským predstaviteľom konkurenčný plán počas návštevy Kyjeva.
„Dvadsaťjeden z tridsiatich kritických materiálov, ktoré Európa potrebuje, môže poskytnúť Ukrajina v rámci obojstranne výhodného partnerstva,“ povedal Séjourné podľa agentúry AFP. Zatiaľ však nie je jasné, aká bola ukrajinská reakcia na tento návrh.
Európska komisia už v minulosti deklarovala, že jej cieľom je podpora povojnovej obnovy Ukrajiny. V rokoch 2024 až 2027 plánuje poskytnúť Kyjevu najmenej 50 miliárd eur, pričom zdôrazňuje potrebu ekologických reforiem a modernizácie.
Ťažba vs. ekológia: Protiklady amerického a európskeho prístupu?
Brusel už počas druhého roku vojny začal diskutovať o takzvanom „Marshallovom pláne pre Ukrajinu“. Na rozdiel od amerického modelu, ktorý kladie dôraz na priemyselnú ťažbu a ekonomické zisky, Európska únia preferuje dlhodobú premenu Ukrajiny na ekologicky udržateľnú ekonomiku.
Z tohto dôvodu sa v európskych kruhoch objavujú aj návrhy na „Zelenú dohodu pre Ukrajinu“, ktorá by podporovala obnoviteľné zdroje energie a udržateľný rozvoj. Ťažba a spracovanie vzácnych kovov sú však procesy, ktoré majú významné environmentálne dopady. Napríklad pri ťažbe kobaltu dochádza k uvoľňovaniu toxických látok do ovzdušia, pričom ani ťažba lítia nie je šetrná k prírode.
Čo bude nasledovať?
Podpis bilaterálnej dohody medzi USA a Ukrajinou môže znamenať začiatok novej éry spolupráce, no zároveň vyvoláva otázky o budúcnosti nerastného bohatstva krajiny. Kým Washington sa snaží upevniť svoje ekonomické a geopolitické postavenie v regióne, Európska únia sa snaží ponúknuť alternatívu založenú na udržateľnosti.
Rozhodnutie Kyjeva tak môže mať ďalekosiahle dôsledky nielen pre Ukrajinu, ale aj pre globálny trh so surovinami a budúce geopolitické vzťahy.
