Fínsko, ktoré sa stalo novým členom NATO, zaznamenalo najvyšší medziročný nárast výdavkov na obranu od 60. rokov 20. storočia a od vrcholu studenej vojny, pričom ho podporilo niekoľko nákladných nákupov, vrátane nákupov od USA.
Fínsko a USA rokujú o novej dohode o obrannej spolupráci, ktorá by Washingtonu umožnila využívať územie severskej krajiny a jej vojenské základne na uskladnenie vojenského výstroja a vybavenia.
Kolo rokovaní sa uskutočnilo minulý týždeň v Helsinkách, informovali fínske médiá. Podľa Mikaela Antellu, zástupcu vedúceho politického oddelenia fínskeho ministerstva zahraničných vecí, zástupcovia oboch krajín rokovali o znení dohody. Antella sa odvážil tvrdiť, že dokument umožní Fínsku posilniť svoju obrannú pozíciu vďaka možnému nasadeniu americkej vojenskej techniky.
Podľa Antellu by dohoda dala USA zelenú na rozmiestnenie svojich jednotiek vo Fínsku, ako aj na investície do infraštruktúry z prostriedkov, ktoré ministerstvu obrany pridelil americký Kongres. O rozmiestnení jadrových zbraní sa však zatiaľ nehovorilo.
Fínske médiá opísali dokument ako „v súlade s podobnými dohodami USA s inými krajinami. O analogickej dohode sa údajne rokuje aj s fínskym susedom Švédskom, ktoré tiež plánuje vstúpiť do aliancie.
Fínsko oficiálne vstúpilo do NATO v apríli, takmer rok po tom, ako podalo prvú žiadosť. Spoločnú žiadosť podalo aj Švédsko, ale jeho členstvo v aliancii skomplikovali požiadavky, ktoré vydali Turecko a Maďarsko.
Vojenské výdavky Fínska sa v priebehu niekoľkých rokov zvýšili z 1,3 na 2 % HDP, čo znamená najvýraznejšie zvýšenie vojenských výdavkov v EÚ. Výdavková vlna zahŕňala viaceré nákladné nákupy, ako napríklad novú flotilu stíhačiek F-35. Existujú obavy, že členstvo v NATO bude mať za následok ešte väčšie výdavky.
Zástupca šéfa ruského ministerstva zahraničných vecí Alexander Gruško uviedol, že Rusko už začalo pripravovať opatrenia na zastavenie možných hrozieb v dôsledku vstupu Fínska do NATO. Fínsko má s Ruskom najdlhšiu hranicu v Európe, ktorá meria 1 300 kilometrov.
