Napätie na Blízkom východe dramaticky eskalovalo po tom, čo Spojené státy v noci na utorok podnikli masívne letecké údery na iránske vojenské pozície. Vojenská operácia nasleduje bezprostredne po prekvapivom vyhlásení prezidenta Donalda Trumpa, ktorý oznámil obnovenie námornej blokády kľúčového Hormuzského prielivu a zavedenie kontroverzného poplatku vo výške pätiny hodnoty nákladu za zaistenie bezpečnosti plavby.
Nová rola Washingtonu: „Strážny anjel“ strategickej tepny
Biely dom zásadným spôsobom mení geopolitické pravidlá hry v oblasti Perzského zálivu. Prezident Donald Trump prostredníctvom svojich sociálnych sietí s okamžitou platnosťou deklaroval, že Spojené štáty sa stávajú plnými kontrolórmi nad bezpečnosťou v Hormuzskom prielive, ktorým prúdi významná časť globálnych dodávok ropy.
Súčasťou tohto kroku je i reštrikcia zameraná voči Teheránu. „Obnovujeme takzvanú iránsku blokádu, ktorá nesie tento názov preto, že bráni iba iránskym lodiam alebo ich zákazníkom vo vplávaní do prielivu či vyplávaní z neho. Všetky ostatné krajiny budú mať k prielivu spravodlivý a voľný prístup,“ špecifikoval Trump staronovú stratégiu izolácie iránskeho režimu.
Financovanie bezpečnosti: Prepravcovia zaplatia pätinu hodnoty
S prevzatím správy nad touto kľúčovou námornou trasou však americká administratíva spája aj bezprecedentné ekonomické požiadavky voči medzinárodnému obchodu. Washington plánuje kompenzovať svoje vojenské výdaje priamo z vreciek prepravcov, čo vyvoláva množstvo otázok medzi ekonomickými expertmi i spojencami.
„Z dôvodu spravodlivosti bude USA preplatených 20 percent zo všetkých prepravených nákladov na pokrytie všetkých nákladov nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany tejto veľmi nestabilnej časti sveta,“ doplnil šéf Bieleho domu.
Britský web BBC v tejto súvislosti upozornil, že reálna implementácia týchto poplatkov v praxi zostáva nateraz nejasná, hoci prípravné procesy už podľa prezidenta započali. Trump pritom o tomto radikálnom kroku špekuloval už skôr v rozhovore pre stanicu Fox News, ako pripomenula agentúra Reuters.
„Prieliv si ponecháme a pravdepodobne ho budeme spravovať. Staneme sa strážcami prielivu. Možno tomu budeme hovoriť strážny anjel prielivu. A za to by nám mala byť poskytnutá náhrada,“ uviedol predtým americký prezident.
Teherán hrozí vojnou, situácia v regióne eskaluje
Reakcia iránskej strany na sebe nenechala dlho čakať. Najvyššie armádne velenie v Teheráne vydalo ostré vyhlásenie, v ktorom odmietlo akúkoľvek prítomnosť cudzích síl v oblasti, ktorú považuje za sféru svojho vlastného vplyvu. Akékoľvek podvolenie sa americkým nariadeniam zo strany medzinárodných plavidiel bude Irán považovať za nepriateľský akt.
„Nedovolíme, aby USA ovládali túto kľúčovú námornú cestu. Akákoľvek spolupráca s USA bude považovaná za akt ‚vojny‘ proti iránskej suverenite,“ varovalo iránske armádne velenie s hrozbou bezprostrednej vojenskej odvety.
Súčasná konfrontácia pritom nadväzuje na udalosti z tohto jari. Už v apríli USA deklarovali zámer odkláňať plavidlá smerujúce k iránskym brehom. Hoci obe mocnosti následne v júni dosiahli dočasnú dohodu o odblokovaní prielivu, terajšie udalosti toto krehké prímerie definitívne pochovali.
Tretia noc pod paľbou: Pentagon ničí iránske radary a rakety
Slová boli v priebehu niekoľkých hodín nasledované činmi. Americká armáda v noci na utorok spustila masívne bombardovanie vybraných cieľov na iránskom území. Ide o reakciu na predchádzajúce ostreľovanie civilných komerčných tankerov zo strany iránskych síl.
Podľa oficiálneho vyjadrenia Pentagonu majú tieto selektívne údery spôsobiť iránskej armáde citeľné straty a paralyzovať jej schopnosť ohrozovať medzinárodnú námornú dopravu. Stanica CNN s odkazom na vojenské zdroje upresnila, že americké rakety úspešne zasiahli systémy pobrežného sledovania, odpaľovacie rampy a základne bezpilotných lietadiel.
