Európski výrobcovia potravín a obalových materiálov stoja pred zásadným míľnikom, ktorý výrazne ovplyvní obsah nákupných košíkov. Už 20. júla 2026 sa totiž v Európskej únii končí prechodné obdobie na stiahnutie bisfenolu A (BPA) a ďalších nebezpečných bisfenolov z obalov prichádzajúcich do styku s potravinami. Po tomto dátume sa už na trh nesmú uviesť žiadne nové produkty v obaloch, ktoré by nespĺňali prísne ekologické a zdravotné normy.
V skratke
- Od 20. júla 2026 platí v celej Európskej únii zákaz uvádzania nových potravinových obalov s obsahom bisfenolu A (BPA) na trh.
- Staré zásoby tovarov v pôvodných obaloch sa môžu dopredávať až do úplného vyčerpania zásob, takže obmena na pultoch predajní prebehne postupne.
- Výrobcovia konzervovaného ovocia, zeleniny a rýb získali na technologickú transformáciu výnimku a dlhší čas na adaptáciu až do roku 2028.
Koniec chemikálie, ktorá spevňovala plasty aj plechovky
Bisfenol A (BPA) je syntetická organická zlúčenina, ktorá sa v priemysle využívala dlhé desaťročia. Výrobcom slúžila najmä na zvýšenie tvrdosti, odolnosti a celkovej životnosti materiálov.
V potravinárstve zohrával BPA kľúčovú úlohu najmä pri produkcii kovových obalov. Vnútorné ochranné vrstvy oceľových a hliníkových plechoviek totiž zabraňovali korózii kovov a pomáhali uchovávať stabilnú kvalitu jedla. Táto látka sa však bežne nachádzala aj v opakovane použiteľných polykarbonátových fľašiach, plastových boxoch na jedlo, ale aj v hračkách, CD nosičoch či termopapieri na pokladničné bloky.
Odborníci však upokojujú, že panika nie je na mieste. Bežné jednorazové PET fľaše na nealkoholické nápoje túto látku štandardne neobsahujú. Zákaz sa dotkne primárne tvrdých plastov a vnútorných náterov konzerv.
Postupný prechod a dôležité výnimky pre vybrané potraviny
Hoci samotné nariadenie Európskej únie nadobudlo účinnosť už na začiatku roka 2025, priemysel dostal 18-mesačné prechodné obdobie. Tento čas mali podniky využiť na nájdenie bezpečných alternatív, úpravu výrobných liniek a reorganizáciu dodávateľských reťazcov.
Nový meter navyše nemeria všetkým rovnako. Legislatíva počíta s výnimkami pre špecifické priemyselné odvetvia. Najvýznamnejšiu úľavu dostali spracovatelia ovocia, zeleniny a rybích produktov, ktorí majú na prechod na nové technológie čas až do roku 2028.
Vtipnou obchádzkou v minulosti bývalo označenie „bez BPA“ (BPA-free). Výrobcovia totiž často nahradili BPA inými, štrukturálne podobnými chemikáliami, ako sú BPS alebo BPF. Nová európska smernica preto stopla aj tieto alternatívy, pokiaľ vykazujú mutagénne, karcinogénne alebo endokrinné riziká.
Prečo musel bisfenol z kola von?
Za nekompromisným postojom európskych orgánov stoja aktualizované vedecké štúdie o vplyve bisfenolu na ľudský organizmus. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) varoval, že aj minimálne dávky týchto látok môžu negatívne ovplyvňovať imunitný systém človeka.
„Dlhodobé vystavenie bisfenolom sa spája s poruchami hormonálnej sústavy, problémami s plodnosťou, narušením vývoja detí, metabolickými poruchami a kardiovaskulárnymi ochoreniami.“
Z tohto dôvodu EÚ už pred rokmi zakázala prítomnosť BPA v dojčenských fľašiach. Súčasné plošné opatrenie je tak len logickým vyústením snahy o maximálnu ochranu spotrebiteľov.
Čo to znamená pre bežných ľudí v praxi?
Spotrebitelia nemusia po 20. júli prepadať panike a vyhadzovať všetok plastový riad, ktorý majú doma. Nové pravidlá cielia na výrobcov a distribútorov, nie na bežné domácnosti.
Ak však chcete minimalizovať kontakt s uvoľňujúcimi sa chemickými látkami z obalov, odborníci odporúčajú dodržiavať niekoľko jednoduchých zásad. Horúce pokrmy radšej skladujte v sklenených či nerezových nádobách a jedlo v plastových boxoch nezohrievajte v mikrovlnnej rúre, pokiaľ na to nie sú priamo certifikované.
