Bulharsko prešlo politickým zemetrasením, ktoré môže zásadne ovplyvniť stabilitu balkánskeho regiónu aj jednotný postoj Európskej únie voči Ukrajine. Podľa predbežných výsledkov sa jasným víťazom ôsmych parlamentných volieb od roku 2021 stala nová koalícia Progresívne Bulharsko, ktorú vedie kontroverzný exprezident Rumen Radev. S obrovským náskokom predbehol tradičné konzervatívne sily a pripravuje sa na prevzatie moci, čo vyvoláva otázky o budúcom smerovaní krajiny v oblasti bezpečnosti a zahraničnej politiky.
V skratke
- Strana Progresívne Bulharsko pod vedením Rumena Radeva získala podľa odhadov dominantných 37,5 percenta hlasov.
- Doterajší hlavný politický rival, konzervatívne zoskupenie GERB-SDS, skončilo na druhom mieste so ziskom 16,2 percenta.
- Nový politický kurz Bulharska pravdepodobne prinesie obmedzenie doterajšej vojenskej pomoci smerom k Ukrajine.
Návrat bývalého letca s novou silou
Rumen Radev, niekdajší dôstojník letectva a dvojnásobný prezident, sa rozhodol pre riskantný, no úspešný politický manéver. V januári tohto roka rezignoval z postu hlavy štátu, aby sa mohol postaviť do čela svojej novej koalície. Jeho cieľom bolo ukončiť dlhotrvajúcu politickú nestabilitu, v ktorej sa Bulharsko zmietalo posledné roky.
Výsledky ukazujú, že voliči stavili na silného lídra. S takmer 38-percentnou podporou nechal Radev hlboko za sebou proeurópske konzervatívne hnutie GERB-SDS. Agentúra Reuters zdôrazňuje, že toto víťazstvo mu dáva silný mandát na zostavenie vlády, ktorá bude mať v bulharskom parlamentnom systéme oveľa širšie kompetencie, než mal ako prezident s ceremoniálnymi právomocami.
Napätie vo vzťahoch s Kyjevom a Západom
Radev je v Bruseli vnímaný ako politik s proruskými sklonmi. Už počas svojho pôsobenia v prezidentskom úrade otvorene kritizoval sankcie uvalené na Rusko po invázii na Ukrajinu. Podľa jeho slov „vojenská pomoc Kyjevu konflikt iba predlžuje“, čo viedlo k viacerým diplomatickým roztržkám.
V pamäti zostáva najmä rok 2023, kedy sa Radev v Sofii dostal do ostrej slovnej výmeny s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Exprezident tiež ostro odsúdil desaťročnú bezpečnostnú dohodu medzi Bulharskom a Ukrajinou, ktorú podpísal dočasný premiér Andrej Gjurov. Očakáva sa, že po nástupe do premiérskeho kresla sa tieto skeptické postoje pretavia do oficiálnej štátnej doktríny.
Koniec politickej patovej situácie?
Bulharsko prešlo od roku 2021 sériou ôsmich volieb, čo krajinu vyčerpalo ekonomicky aj spoločensky. Radevova dominancia by teoreticky mohla priniesť stabilitu, no zároveň vzbudzuje obavy u spojencov v NATO.
Hoci bol Radev pôvodne zvolený s podporou Bulharskej socialistickej strany (BSP), jeho súčasné hnutie sa snaží osloviť širšie spektrum voličov volajúcich po zmene. Budúce týždne ukážu, či sa mu podarí zostaviť funkčnú koalíciu, alebo či jeho rétorika izoluje Bulharsko na okraji európskeho rozhodovacieho procesu.
