Ruský propagandista a blízky spojenec prezidenta Vladimira Putina, Vladimir Solovjov, otvorene vyzýva na ďalšie rozširovanie ruského impéria.
Vo svojom pravidelnom programe „Večery s Vladimirom Solovjovom“, ktorý vysiela televízia Rossija-1, uviedol, že po prípadnom víťazstve na Ukrajine by sa Rusko malo zamerať na získanie Aljašky,
Pobaltia, Fínska a ďalších území. Táto rétorika, ktorá zaznieva zo štátnych médií, vyvoláva na medzinárodnej scéne znepokojenie.
„Nesmejte sa, myslím to vážne“
Solovjovove slová z programu citoval portál Newsweek, pričom na sociálnych sieťach ich zverejnil aj bývalý poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko.
Podľa neho Solovjov detailne vymenoval oblasti, ktoré by sa mali „vrátiť“ Rusku, pričom osobitne spomenul Tallinn, hlavné mesto Estónska. „Keď už sme pri tom, tak aj Aljašku,“ dodal Solovjov, čím otvoril diskusiu o územných nárokoch, ktoré zasahujú ďaleko za hranice bývalého Sovietskeho zväzu.
Heraščenko varuje, že tieto slová nemožno brať na ľahkú váhu. Podľa neho plány ruských imperialistov nekončia Ukrajinou. „Vladimir Putin sa nezastaví. Ruskí imperialisti sú nenásytní,“ uviedol Heraščenko, poukazujúc na históriu ruských pokusov o expanziu.
Incidenty v blízkosti Aljašky zvyšujú napätie
Napätie v regióne zvyšujú aj opakované vojenské incidenty. V septembri minulého roka bol zaznamenaný riskantný manéver ruskej stíhačky Su-35 v blízkosti Aljašky.
Americké lietadlá okamžite reagovali a zadržali stíhačku v medzinárodnom vzdušnom priestore. Podobná situácia nastala v decembri, keď štyri ruské vojenské lietadlá narušili identifikačnú zónu protivzdušnej obrany Aljašky (ADIZ).
Hoci lietadlá neprekročili hranice suverénneho územia USA ani Kanady, incidenty poukazujú na eskaláciu napätia v regióne. Expert na vojenské záležitosti z Aljašskej univerzity, Cameron Carlson, zdôraznil, že tieto situácie sa nevnímajú ako priama hrozba, avšak ich frekvencia a spôsob signalizujú strategické manévre Moskvy.
Historické a geopolitické pozadie
Požiadavka na vrátenie Aljašky má symbolický rozmer, keďže toto územie Rusko predalo Spojeným štátom v roku 1867 za 7,2 milióna dolárov. Solovjov však túto skutočnosť ignoruje a prezentuje Aljašku ako súčasť „stratených“ ruských území, ktoré by mali byť znovu získané.
V podobnom duchu sa vyjadruje aj o Pobaltí a Fínsku, ktoré boli historicky pod ruským vplyvom. Tieto výroky však v kontexte súčasnej geopolitickej situácie vyvolávajú obavy z možnej destabilizácie celej Európy.
V skratke
- Vladimir Solovjov, blízky spojenec Vladimira Putina, vo vysielaní ruských štátnych médií vyzval na rozširovanie ruského impéria.
- Medzi jeho cieľmi sú Aljaška, Pobaltie, Fínsko a ďalšie územia.
- Incidenty v medzinárodnom vzdušnom priestore pri Aljaške zvyšujú napätie medzi Ruskom a USA.
- Tieto vyjadrenia naznačujú, že ruské ambície by mohli zasahovať ďaleko za hranice Ukrajiny.
Rozširujúca rétorika Moskvy pod vedením Putina naznačuje, že napätie v medzinárodných vzťahoch sa môže v budúcnosti ešte viac prehĺbiť. Pre krajiny v blízkosti ruských hraníc je preto dôležité zostať ostražitými a pripravenými na akékoľvek scenáre.
