Zatiaľ čo väčšina Slovákov schvaľuje návrat povinnej vojenskej služby a vznik spoločnej európskej armády, v prípade priameho ohrozenia by so zbraňou v ruke bránila svoju vlasť len necelá polovica obyvateľov. Vyplýva to z najnovšieho medzinárodného prieskumu GLOBSEC Trends 2026, ktorý na vzorke takmer 13 800 respondentov z Európskej únie, USA a Veľkej Británie odhalil hlboké rozpory v vnímaní bezpečnosti, uvádza STVR (foto: Ozbrojené sily Slovenskej republiky)
Európa volá po spoločnej armáde, politici však váhajú
Myšlienka vytvorenia jednotných ozbrojených síl Európskej únie naberá na sile naprieč jedenástimi členskými štátmi, v ktorých sa prieskum realizoval. Celkovo sa za jej vznik postavilo viac ako 70 percent opýtaných, pričom zvyšok respondentov tento koncept odmieta.
Silnú podporu má tento projekt aj u nás, keďže s ním súhlasia zhruba dvaja z troch Slovákov, presnejšie 66 percent. Absolútnym lídrom v podpore jednotnej obrany je Rumunsko, kde ideu schvaľuje viac ako 80 percent obyvateľstva. Na opačnom póle sa nachádza Česká republika, kde nápad naráža na najmenšie nadšenie.
Napriek výraznej priazni verejnosti zostáva spoločná európska armáda zatiaľ len v rovine teórie. Európski lídri totiž narážajú na zásadné praktické prekážky a nevedia nájsť zhodu v otázkach jej štruktúry, velenia ani spôsobu financovania.
Podpora brannej povinnosti ako nástroj výchovy
Zaujímavý kontrast prináša pohľad na povinnú vojenskú službu, ktorej opätovné zavedenie by na Slovensku uvítalo až 60 percent respondentov. V rámci skúmaných krajín sú v tomto smere ešte odhodlanejší Francúzi so 77-percentnou podporou, zatiaľ čo v susednom Maďarsku by návrat vojny schválilo len 36 percent ľudí.
Odborníci však upozorňujú, že slovenská podpora brannej povinnosti nepramení z odhodlania brániť územie pred nepriateľom, čo potvrdzuje aj neochota občanov prispievať na obranu financiami navyše.
„Je treba povedať, že ľudia podporujú brannú povinnosť, no nie nevyhnutne je to naviazané na obranu krajiny. Vidia za tým možnosť nejakým spôsobom vychovávať mladšiu generáciu. Ale to, že ľudia nie sú ochotní brániť svoju krajinu, je vážnejšie. To totiž hovorí niečo o ich vzťahu ku štátu,“ uviedol sociológ Michal Vašečka pre STVR.
Slovensko na chvoste v ochote brániť vlasť
Kým v drvivej väčšine sledovaných štátov by občania v prípade napadnutia neváhali vziať zbraň do ruky, Slovensko spolu s Nemeckom uzatvára celý rebríček. Za svoju vlasť je u nás pripravená bojovať necelá polovica opýtaných.
Na čele tabuľky odhodlania stoja Spojené štáty americké so 74 percentami, tesne nasledované Poľskom, kde ochotu brániť krajinu deklarovalo viac ako 70 percent obyvateľov. Dokonca aj predposlední Litovčania dosiahli hranicu takmer 60 percent.
Skepsa voči pripravenosti ozbrojených síl
Nízka ochota Slovákov zapojiť sa do prípadného konfliktu úzko súvisí aj s ich nedôverou v schopnosti vlastného štátu. Len 19 percent obyvateľov Slovenska verí, že je krajina dostatočne pripravená čeliť veľkej kríze alebo vojenskému konfliktu, čo predstavuje najhorší výsledok spomedzi všetkých hodnotených štátov.
Podľa sociológa je tento hlboký pesimizmus priamym dôsledkom dlhodobej verejnej diskusie, v ktorej dominujú informácie o podfinancovaní a celkovej nepripravenosti slovenskej armády.
Ak sa vám páčia naše články a chcete ich čítať vždy prví, môžete nás sledovať tu:
Ponuky práce v zahraničí!
Mesačne 5 000 – 6 000 €
Práca pre elektrikárov, vodárov, murárov, sadrokartónistov a veľa iných.
Zobraziť aktuálne ponuky