Americké spravodajské služby už viac než tri roky opakujú rovnaké varovanie: ambície ruského prezidenta Vladimir Putin nekončia pri Ukrajine. Napriek verejným vyhláseniam časti politického vedenia Spojených štátov, že Moskva má záujem vojnu ukončiť, interné spravodajské analýzy hovoria o inom scenári.
Podľa informácií určených najvyšším predstaviteľom USA sa Kremeľ dlhodobo usiluje o obnovenie kontroly nad krajinami bývalého východného bloku, ktoré v minulosti patrili do sovietskej sféry vplyvu. To sa má týkať aj štátov, ktoré sa po roku 1989 stali členmi NATO.
Hodnotenie spravodajcov sa od začiatku vojny nemení
Závery amerických spravodajských služieb sa od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 podľa zdrojov nemenia. Ako uvádza agentúra Reuters, analytici dlhodobo upozorňujú, že Putinove ambície presahujú hranice Ukrajiny.
„Spravodajské služby vždy upozorňovali, že Putin chce viac. Európania sú o tom presvedčení. Poliaci sú o tom absolútne presvedčení. Pobaltské štáty sa obávajú, že môžu byť na rade ako prvé,“ uviedol demokratický člen Výboru pre spravodajské služby Snemovne reprezentantov Mike Quigley.
Verejné vyjadrenia Bieleho domu znejú zmierlivejšie
Oficiálna komunikácia Biely dom však pôsobí výrazne miernejšie než spravodajské hodnotenia. Prezident Donald Trump aj jeho spolupracovníci opakovane tvrdia, že ruský líder má záujem konflikt ukončiť.
Riaditeľka amerických tajných služieb Tulsi Gabbardová v uplynulých dňoch na sociálnych sieťach uviedla, že podľa spravodajských informácií sa „Rusko snaží vyhnúť rozsiahlejšiemu vojenskému konfliktu s Európou“. Samotné správy však zároveň hovoria o tom, že ovládnutie štátov bývalého východného bloku zostáva jedným z Putinových strategických cieľov.
Okupované územia a rastúci tlak na Kyjev
Rusko v súčasnosti okupuje približne 20 percent ukrajinského územia. Ide o rozsiahle časti Luhanskej a Doneckej oblasti, časti Záporožskej a Chersonskej oblasti, ako aj celý Krymský polostrov. Kremeľ už skôr oficiálne vyhlásil, že všetky tieto územia považuje za neoddeliteľnú súčasť Ruskej federácie.
Administratíva prezidenta Trumpa pritom vyvíja tlak na Kyjev, aby v rámci mierového plánu stiahla ukrajinské jednotky z častí Doneckej oblasti, ktoré sú stále pod kontrolou Ukrajiny. Prezident Volodymyr Zelenskyj tento návrh odmieta a podľa prieskumov s ním nesúhlasí ani väčšina ukrajinskej verejnosti.
Mier áno, ale len za ruských podmienok
Vladimir Putin síce opakovane deklaruje ochotu rokovať o mieri, zároveň však zdôrazňuje, že najskôr musia byť splnené jeho podmienky. V Trumpovom tíme pritom nepanuje jednotný názor na to, kam až by mali Spojené štáty v ústupkoch zájsť.
Osobitný vyslanec prezidenta Trumpa Steve Witkoff už skôr naznačil, že Rusko má právo ponechať si Krym aj ďalšie čiastočne okupované oblasti. Tento postoj však vyvolal pochybnosti aj priamo v americkej administratíve.
„Neviem, či sa Putin chce dohodnúť, alebo či si chce vziať celú krajinu. Sú to veci, ktoré povedal otvorene. Vieme tiež, čo bolo jeho pôvodným cieľom na začiatku vojny. Tieto ciele sa mu nepodarilo naplniť,“ vyhlásil minister zahraničných vecí USA Marco Rubio.
