Slovenské sociálne siete opäť ožili diskusiou o adresnosti a zmysle štátnej pomoci. Tentoraz rozruch vyvolala Slovenka, ktorá verejne zdieľala šek s energopomocou vo výške 100 eur. Namiesto vďaky však prišlo rázne gesto – finančné prostriedky sa rozhodla okamžite poslať na nákup generátorov pre vojnou zmietanú Ukrajinu.
„Našu pomoc potrebuje niekto iný“
Príspevok, ktorý sa začal rýchlo šíriť, sprevádzal kritický komentár na adresu aktuálnej vlády. „Pán Fico, ďakujeme za spackanú energo pomoc. Posielame na Ukrajinu na generátory. Našu pomoc potrebuje niekto iný!“ uviedla autorka príspevku.
Podľa informácií zverejnených priamo v profile autorky nejde o osobu neznámu v politických kruhoch. Monika Mesiariková otvorene uvádza svoju príslušnosť k mimoparlamentnej strane Demokrati. Zároveň v minulosti, konkrétne v rokoch 2020 až 2023, pôsobila na Ministerstve obrany SR, teda v období, keď rezortu šéfoval Jaroslav Naď. Táto spojitosť dodáva celému gestu výrazný politický podtón.
Polarizovaná diskusia pod príspevkom
Kým časť komentujúcich jej rozhodnutie kvituje ako prejav solidarity a upozornenie na plošné, podľa nich neefektívne rozdávanie štátnych peňazí, druhá strana nešetrí ostrou kritikou. Hlavným argumentom odporcov je názor, že ak má niekto nadbytok, mal by prioritne pomáhať ľuďom na Slovensku.
V diskusiách sa objavili napríklad tieto reakcie:
- „Môžete predať aj byt alebo dom a euríčka pošli na Ukrajinu,“ odkázal jeden z diskutujúcich.
- Iní poukazovali na domácu sociálnu situáciu: „Pošlite radšej slovenskej rodine s chorým dieťaťom!“
- Objavili sa aj ostrejšie výzvy na vrátenie peňazí štátu: „Komu nestačí málo, nezaslúži si veľa! Mali by ste to vrátiť štátu, keď od neho nič nechcete.“
- Niektoré komentáre skĺzli k osobnejším útokom pýtajúcim sa, prečo na front neposiela rodinných príslušníkov.
Otázka plošnej verzus adresnej pomoci
Incident opäť otvára tému, ktorú odborníci na ekonomiku a sociálnu politiku rozoberajú už mesiace. Aktuálna energopomoc je na Slovensku nastavená prevažne plošne, čo znamená, že ju dostávajú domácnosti bez ohľadu na ich príjem či majetkové pomery.
Kritici tohto modelu, medzi ktorých sa radí aj autorka príspevku, tvrdia, že štát takto mrhá prostriedkami, ktoré by mohli byť využité cielenejšie pre skutočne ohrozené skupiny. Naopak, vláda argumentuje snahou o rýchlu a administratívne nenáročnú pomoc pre všetkých občanov v čase zvýšených nákladov na život.
Zatiaľ čo sa politici a verejnosť sporia o správnosti nastavenia systému, sto eur od jednej Slovenky už putuje tam, kde to ona považuje za najdôležitejšie – na pomoc susednému štátu v energetickej kríze spôsobenej vojnou.
