Najnovšie štúdie prinášajú znepokojivé zistenia: mileniáli a príslušníci generácie Z sa čoraz častejšie stretávajú so zhoršením duševnej pohody.
Analýzy z viacerých medzinárodných prieskumov ukazujú, že za posledných desať rokov dramaticky klesla úroveň šťastia a celkovej životnej spokojnosti u mladých dospelých. Tento trend je najvýraznejší v USA, no potvrdzujú ho aj údaje z ďalších anglicky hovoriacich krajín, ako sú Spojené kráľovstvo, Austrália, Kanada, Írsko a Nový Zéland.
Odborníci varujú, že aktuálny vývoj môže viesť k vzniku tzv. „stratenej generácie“ – skupiny mladých ľudí, ktorí sa budú musieť vyrovnávať s dlhodobými psychickými aj ekonomickými dôsledkami tejto krízy.
Tradičný model šťastia už neplatí
Kedysi sa životná spokojnosť vyznačovala krivkou v tvare U – v mladom veku bola nižšia, no s pribúdajúcimi rokmi postupne rástla. Nové štúdie však tento vzorec vyvracajú.
Podľa údajov z prieskumov, ako sú Behavioral Risk Factor Survey, General Social Survey a American National Election Survey, sa v USA ukazuje, že mladí ľudia zažívajú najvýraznejší pokles duševnej pohody, zatiaľ čo staršie generácie hlásia skôr rastúcu spokojnosť. Podobný trend potvrdzujú aj štyri rôzne výskumy Európskej komisie, ktoré ukazujú stále vyššiu mieru stresu a úzkostí u mladých Európanov.
„To, čo momentálne pozorujeme, nie je len bežná zmena nálady, ale skutočná kríza duševného zdravia medzi mladými ľuďmi,“ uvádzajú autori štúdie. Podľa nich sa od roku 2020 nezhoršili len ukazovatele celkovej životnej spokojnosti, ale aj počet diagnostikovaných prípadov úzkostných a depresívnych porúch.
Hlavné príčiny krízy duševného zdravia u mladých
Experti upozorňujú na niekoľko kľúčových faktorov, ktoré môžu zohrávať úlohu v tomto znepokojivom trende:
✅ Ekonomická neistota a rastúce životné náklady – mladí čelia vyšším výdavkom na bývanie, vzdelanie a zdravotnú starostlivosť.
✅ Negatívne dopady sociálnych sietí – neustále porovnávanie sa s ostatnými a tlak na „dokonalý“ život prispievajú k úzkostiam a depresiám.
✅ Pandémia COVID-19 a jej dôsledky – lockdowny a obmedzenie sociálneho života zanechali trvalé stopy na duševnom zdraví mladých ľudí.
✅ Neisté pracovné podmienky a tlak na výkon – mladí čelia nestabilnému trhu práce a vysokým očakávaniam.
✅ Úbytok osobných sociálnych interakcií – digitálna komunikácia často nahrádza reálne medziľudské vzťahy, čo vedie k pocitu izolácie.
Podľa ekonóma Davida Blanchflowera, bývalého člena menového výboru Bank of England, sa mladá generácia potýka so stratou autentických medziľudských vzťahov. „Nejde len o to, že trávia hodiny na mobiloch. Ide o to, čo kvôli tomu nerobia – menej sa stretávajú s priateľmi, trávia menej času vonku a menej nadväzujú partnerské vzťahy,“ povedal Blanchflower pre The Guardian.
Znepokojivý trend s globálnymi dôsledkami
Štúdie ako World Values Survey, Global Flourishing Study a Global Minds potvrdzujú, že klesajúca životná spokojnosť medzi mladými nie je len problémom západného sveta. Tento jav sa objavuje v rôznych kultúrach a ekonomických podmienkach, čo naznačuje hlbšie spoločenské zmeny.
Podľa odborníkov nie je riešenie tejto krízy jednoduché. Ak sa nepodarí tento trend zvrátiť, môže mať dlhodobé dôsledky nielen pre jednotlivcov, ale aj pre celú spoločnosť. Blanchflower varuje, že ekonomické dopady môžu byť výrazné: mladí ľudia, ktorí stratia väzbu na vzdelanie a pracovný trh, predstavujú riziko pre budúcu stabilitu ekonomík.
„Ak sa mladí ľudia odpoja od vzdelania a práce, nebude to mať dopad len na nich, ale na celú ekonomiku,“ dodáva Blanchflower.
