Nemecko testovalo základný príjem bez podmienok. Výsledky ukázali, že ľudia nestratili motiváciu pracovať, ale získali šancu na lepší život.
V Nemecku sa v uplynulých troch rokoch uskutočnil unikátny sociálny experiment, ktorého cieľom bolo overiť, ako by ľudia reagovali na pravidelný mesačný príjem vo výške 1 200 eur bez akejkoľvek podmienky či povinnosti. Výskumníci sledovali, či sa z príjemcov stanú takzvaní „gaučáci“ – teda ľudia, ktorí prestanú pracovať a budú len pasívne prijímať peniaze. Realita však prekvapila aj skeptikov.
Do štúdie bolo zapojených 122 dobrovoľníkov vo veku od 21 do 40 rokov. Každý z nich žil sám a už pred zapojením do projektu zarábal mesačne od 1 100 do 2 600 eur. Vďaka experimentu tak mali mesačne k dispozícii o 1 200 eur viac – bez toho, aby museli čokoľvek splniť. Jedinou podmienkou bolo pravidelné vyplňovanie dotazníkov každého pol roka, ktoré mapovali ich životnú situáciu – od financií cez zamestnanosť až po psychickú pohodu a sociálne vzťahy.
Napriek voľnosti, ktorú účastníci dostali, sa ukázalo, že drvivá väčšina z nich naďalej pracovala na plný úväzok – rovnako ako ľudia v kontrolnej skupine, ktorí nedostávali žiadny dodatočný príjem. Peniaze navyše im však umožnili dôležité životné zmeny: bez stresu menili zamestnanie, začali študovať či investovali do osobného rozvoja.
Citujúc jedného z účastníkov: „Život konečne za niečo stál.“ Podľa mnohých respondentov experiment znížil ich úzkosť, zlepšil psychickú pohodu a umožnil im viac sa zapojiť do spoločenského diania. Inými slovami – namiesto pohodlnosti peniaze priniesli slobodu.
Tento nemecký pokus je len jedným z viacerých projektov na svete, ktoré sa snažia zhodnotiť účinnosť konceptu univerzálneho základného príjmu. Už v roku 2019 napríklad v kalifornskom meste Stockton testovali vyplácanie 500 dolárov mesačne. Aj tam sa ukázalo, že pravidelný príjem bez podmienok môže výrazne zlepšiť zdravie a celkovú životnú spokojnosť obyvateľov.
Myšlienka základného príjmu nabrala na popularite najmä počas pandémie Covid-19, keď mnohí ľudia čelili finančnej neistote. Podľa prieskumu Oxfordskej univerzity z roku 2020 sa až 71 % Európanov vyslovilo za jeho zavedenie.
Hoci sa univerzálny príjem stále nachádza skôr v štádiu experimentov, podobné výsledky naznačujú, že by mohol byť nástrojom nielen na podporu ekonomickej stability, ale aj duševného zdravia a spoločenskej súdržnosti.
