Zmeny veliteľov ruských operácií na Ukrajine ukazujú, že Moskva nedokáže realizovať svoje plány. Valerij Gerasimov sa v stredu stal posledným nástupcom Sergeja Surovikina vo funkcii náčelníka generálneho štábu. Podľa ruského ministerstva to súvisí s rozšírením operácií. Tie však môže ohroziť nedostatok munície, upozornili Inštitút pre štúdium vojny (ISW) a CNN.
Surovikin tentoraz nebol odstavený a uprataný, ale bude jedným z Gerasimovových zástupcov spolu s veliteľom pozemných síl Olegom Saljukovom a zástupcom náčelníka štábu Alexejom Kimom.
Ruské ministerstvo obrany vysvetlilo túto zmenu „rozšírením rozsahu úloh z dôvodu potreby užšej spolupráce medzi jednotkami a zložkami ruských ozbrojených síl a zlepšenia kvality všetkých druhov podpory a efektívnosti velenia a riadenia“.
To, že spolupráca medzi jednotkami a rôznymi zložkami ruských síl, najmä letectvom a pozemnými jednotkami, nefunguje dobre, je zrejmé počas celej invázie.
Kľúčovým dôvodom je však prvý dôvod, t. j. rozšírenie úloh. To jasne ukazuje, že Rusko sa nevzdalo plánov na ďalšiu rozsiahlu ofenzívu, pred ktorou opakovane varovalo ukrajinské vedenie a nevylúčilo ani ďalší útok na Kyjev.
Skutočnosť, že velenie má na starosti samotný náčelník generálneho štábu a jeho zástupca, naznačuje, že pôjde o plánovanie rozsiahlejšej operácie, ktorá nebude zameraná len na dobytie Bachmutu alebo ovládnutie celého Donbasu. Gerasimov a Kim by na to neboli potrební. Podľa ISW to svedčí o tom, že Putin sa nevzdáva svojich pôvodných cieľov a je odhodlaný viesť dlhšiu, rozsiahlu vojnu, čo naznačuje aj fakt, že na prelome rokov prvýkrát použil slovo vojna, a nie špeciálna vojenská operácia.
Najhorší možný scenár, že by Rusko mohlo zaútočiť z bieloruského územia, je teda stále v hre, hoci bieloruský prezident Alexander Lukašenko sa mu bráni, ako len môže.
Zároveň však ustanovenie veliteľa síl nasadených na Ukrajine a jeho časté výmeny ukazujú, že Kremeľ vojnu podcenil. Spočiatku takéto stanovište ani nezriadila, pretože si myslela, že ruské tanky dorazia do Kyjeva bez väčších bojov a obsadia krajinu.
ISW však uviedla, že tieto plány môže ohroziť nedostatok munície, ako o tom na prelome rokov informovala ukrajinská spravodajská agentúra GUR. Ukrajinskí a americkí predstavitelia to potvrdili aj pre CNN. Podľa nich sa intenzita ruskej paľby od začiatku invázie znížila až o 75 percent, podľa Američanov z 20 000 vypálených striel na 5 000 a podľa Ukrajincov zo 60 000 na 20 000. Podľa nich je možné, že munícia je už na prídel.
Doteraz sa hovorilo najmä o vyčerpaní zásob presných zbraní, balistických rakiet a riadených striel, ale nižšia intenzita delostreleckej paľby podľa amerických expertov naznačuje, že chýbajú aj delostrelecké granáty. Keďže zásoby nových sú nedostatočné, používajú sa aj 40 rokov staré. Rusko ich musí dovážať zo vzdialenejších skladov a dokonca sa ich snaží získať z Iránu a KĽDR.
„V porovnaní s letom, keď okupanti nevedeli, ako dlho bude kampaň trvať, a dúfali v rýchle výsledky, používali granáty kalibru 122 a 152 mm bez obmedzení. Teraz vidíme, že sa sústredili na konkrétne smery, ako sú Bachmut, Avdijivka a Lyman, ktoré sú pre nich zaujímavé z hľadiska plánu útočných operácií,“ povedal Serhij Čerevatij, hovorca ukrajinského východného velenia. Povedal, že si už nemôžu dovoliť taký ohnivý dážď, aký mali v lete, pretože musia dovážať muníciu z väčších vzdialeností a muníciu zháňať v zahraničí. Dodal, že Rusko má problémy s dodávkou munície z vagónov na front, pretože ju musia vykladať vo väčšej vzdialenosti od frontu, často až sto kilometrov, kvôli ruskému ostreľovaniu.
ISW sa tiež domnieva, že výmena šéfa operácií na Ukrajine je zároveň signálom, že Kremeľ sa stále spolieha na tradičné silové štruktúry, čo je porážka pre majiteľa skupiny Wagner Jevgenija Prigožina, ktorý bol tvrdým kritikom ministerstva obrany. Pozícia Surovikina, ktorý už v Sýrii liberálne využíval skupinu Wagner, sa reštrukturalizáciou vedenia oslabila.
