S príchodom jari sa v mnohých slovenských záhradách objavujú prvé kolónie vošiek. Títo drobní škodcovia dokážu rýchlo poškodiť mladé výhonky a kvety. Príliš rýchle siahnutie po chemických postrekoch však môže narušiť prirodzenú rovnováhu v záhrade. Vysvetlíme vám, ako účinne bojovať proti voškám pomocou šetrných a ekologických metód.
Prečo sa vošky rozmnožujú tak rýchlo?
Vošky (Aphidoidea) vďačia svojej početnosti unikátnej schopnosti partenogenézy – nepohlavnému rozmnožovaniu, ktoré sa začína už na jar. V priaznivých podmienkach dokáže jedna samica bez krídel za týždeň vyprodukovať desiatky geneticky identických lariev. Ak je počasie priaznivé, populácia vošiek môže počas mesiaca narásť niekoľkonásobne.
Tieto malé tvory, veľké len 1–2 milimetre, majú mäkké telo rôznych farieb – od svetlozelenej až po takmer čiernu – a na konci tela typické sifóny, ktorými vylučujú prebytočnú rastlinnú šťavu vo forme medovice. Keď hostiteľská rastlina začne vysychávať, objavujú sa okrídlené formy, schopné presídľovania na nové rastliny.
Rýchlosť vývoja vošiek závisí aj od teploty. Pri 10 °C dosahujú dospelosť za desať dní, pri 20 °C im stačí len päť dní. V priebehu jednej sezóny sa tak môže vystriedať až osem až desať generácií. Niektoré druhy, ako voška smreková, sa špecializujú len na jednu rastlinu, zatiaľ čo iné, napríklad voška broskyňová, migrujú medzi rôznymi druhmi rastlín, čo sťažuje ich kontrolu.
Situáciu komplikuje aj symbióza s mravcami – tie chránia kolónie vošiek pred prirodzenými nepriateľmi výmenou za sladkú medovicu, čo ešte viac urýchľuje rast populácie.
Dôsledkom intenzívneho satie rastlinných štiav je dehydratácia tkanív, deformácia a začervenanie listov a ich pokrytie lepkavou vrstvou, ktorá podporuje rast čiernej plesne. Vošky sú aj hlavnými prenášačmi viac ako 150 rastlinných vírusov, vrátane nebezpečného vírusu Y zemiakov a vírusu mozaiky uhoriek, ktoré môžu znížiť úrodu o 15–20 %, a v skleníkových podmienkach spôsobiť aj úplnú stratu úrody.
Prírodné spôsoby, ako sa zbaviť vošiek
Najlepšou cestou, ako znížiť početnosť vošiek, je podporovať prirodzených predátorov. Larvy lienok sedembodkových dokážu počas jedného dňa skonzumovať stovky vošiek. Preto sa oplatí v záhrade ponechať kôpky suchého lístia, nepokosenú trávu alebo zavesiť jednoduché úkryty z trstiny.
Účinné je aj nasadenie zlatoočiek a blanokrídlovcov z rodu Aphidius, ktoré si môžete zakúpiť v špecializovaných predajniach v podobe kokonov. Odporúča sa aplikovať približne 2000 jedincov na 100 m².
Dôležitým krokom je tiež obmedzenie hnojenia rastlín dusíkom, pretože jeho nadbytok zvyšuje šťavnatosť rastlinných pletív, čo voškám vyhovuje.
Mladé stromy je vhodné chrániť entomologickým lepidlom, ktoré sa nanáša v páse širokom asi 10 cm a obnovuje sa každé štyri týždne. Lepidlo bráni mravcom prenášať vošky na vrcholy rastlín.
Ďalšou prevenciou je vešanie žltých pásikov z reflexnej fólie širokých asi 2 cm vo vzdialenosti 30 cm okolo korún ovocných krov – odrazené svetlo od týchto pásikov odrádza okrídlené vošky od osídlenia nových rastlín.
Ak je zamorenie väčšie, účinným riešením je silné postrekovanie rastlín vodou pod tlakom približne 3 bary. Tento zásah je vhodné opakovať každé tri až štyri dni a dbať na to, aby sa splavené vošky nevrátili späť na rastliny.
Domáce postreky proti voškám
Prirodzenou ochranou sú aj domáce ekologické postreky:
- Tymiánový nálev: 100 g sušeného tymiánu zalejte litrom vriacej vody, nechajte lúhovať 30 minút, potom rozrieďte na 5 litrov a pridajte 5 ml tekutého draselného mydla. Postrekujte večer alebo v zamračený deň, aby ste znížili odparovanie.
- Roztok z octu: Pri silnejšom napadnutí, napríklad na broskyniach, použite zmes octu a vody v pomere 1:10 s niekoľkými kvapkami prostriedku na riad. Roztok aplikujte raz týždenne pri teplote nižšej ako 25 °C.
- Roztok sódy bikarbóny: Na citlivé kvety použite roztok z pol lyžičky sódy rozpustenej v jednom litri teplej vody s dvoma kvapkami sivého mydla. Rastliny postriekajte jemne, najmä zospodu listov.
Redakcia Plénum.sk
