Slovensko stojí pred vážnym ekonomickým mementom. Štátna kasa vyčerpala takmer všetky finančné rezervy, ktoré by nás mohli ochrániť v prípade nečakaných kríz, pričom verejný dlh nebezpečne stúpa. Odborníci varujú, že ak vládny kabinet urýchlene nezakročí a nenájde spôsob, ako stabilizovať verejné financie, ďalší ekonomický šok zaplatia bežní občania vo forme drastických škrtov sociálnych dávok a kolabujúceho zdravotníctva.
Bezpečnostný vankúš spľasol. Hrozí nám scenár z pandémie?
Slovenská ekonomika operuje na tenkom ľade. Kým bezpečné úrovne zadlženia by sa mali pohybovať hlboko pod 50 percentami hrubého domáceho produktu (HDP), naša realita už prekročila 60-percentnú hranicu. Tento stav znamená, že štát stratil flexibilitu a nemá pripravený vankúš na tlmenie neočakávaných globálnych či domácich problémov, informuje STVR
Prognózy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) sú nekompromisné. Ak sa nezavedú dodatočné opatrenia, dlhová špirála nás do roku 2030 môže vtiahnuť až k úrovni 75 percent HDP. Odborníci pritom pripomínajú, že absencia finančnej rezervy nám spôsobila obrovské komplikácie už počas nástupu koronavírusu v roku 2020.
Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth na túto situáciu spomína jasne: „Keď začala pandémia, Slovensko malo krátku dobu problém sa prefinancovať a muselo výrazne zvyšovať likvidnú rezervu štátu. To spôsobilo to, že pandemická pomoc prichádzala neskôr a prichádzala v menšom objeme ako v iných ekonomikách.“ povedal pre STVR
Drahé pôžičky a nevyhnutné obmedzenia pre domácnosti
Ak sa nám verejné financie nepodarí dostať pod kontrolu, história z pandémie sa môže veľmi rýchlo zopakovať. Štát by si síce v čase novej krízy dokázal požičať prostriedky na finančných trhoch, no za oveľa prísnejších a drahších podmienok. To by si okamžite vyžiadalo krutú daň v podobe radikálnych úspor, ktoré by priamo zasiahli peňaženky bežných ľudí.
Odborníci upozorňujú, že prvými na rane by boli sociálne dávky. Ekonóm Martin Hudcovský vysvetľuje pre STVR krutú realitu: „Musíme zoškrtať či už veľkosť sociálneho systému, to znamená napríklad dôchodky, alebo úroveň zdravotnej starostlivosti a podobne. V kríze, kedy by štát mal pomôcť, by v tomto prípade by naopak ešte samotný problém prehlboval.“
Úroky nás stoja miliardy, prichádzame o nové nemocnice
Ďalším mementom rastúceho dlhu sú obrovské poplatky, ktoré Slovensko platí len za jeho samotnú obsluhu. V súčasnosti nás úroky stoja približne dve miliardy eur ročne. Pokiaľ však dlh nezačne klesať, v dohľadnej dobe sa táto suma môže vyšplhať až na priepastné štyri miliardy eur. Tieto peniaze následne chýbajú v kritickej infraštruktúre štátu.
O aké obrovské zdroje prichádzame, ilustruje člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster: „To sú štyri miliardy, ktoré nemôžeme použiť na čokoľvek iné. Len pre porovnanie, 13. dôchodky sú miliarda eur. Nemocnice, tie, čo staviame, jedna sa dá postaviť za 300 až 500 miliónov eur. Zo štyroch miliárd by ste mohli mať osem nemocníc naraz a už by sme nikdy nemuseli rozprávať o tom, že nám chýba nemocnica.“
Záchranný plán zatiaľ chýba
Zostáva otázkou, kde presne chce štát hľadať chýbajúce peniaze. Ministerstvo financií na otázky ohľadom konkrétnych úspor zatiaľ neodpovedalo. Predstavitelia koalície však upokojujú, že s ďalším ozdravovaním rozpočtu sa počíta.
Podpredseda NR SR Tibor Gašpar (Smer-SD) k situácii uviedol: „Konsolidácia bude v nejakej podobe pokračovať. Malo by to byť naopak tentokrát v porastových opatreniach. Počkajme na to, čo nám prinesie v štátnom rozpočte.“ Napriek týmto sľubom však viacerí ekonómovia predpokladajú, že nepopulárne uťahovanie opaskov je v predvolebnom roku veľmi málo pravdepodobné.
