Turecko sa stalo členom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) v roku 1952 na úsvite studenej vojny.
„Západ predstavuje pre Turecko väčšiu hrozbu, ak vezmeme do úvahy jeho podporu pokusov o vytvorenie separatistického kurdského štátu,“ tvrdil v jednom rozhovore admirál vo výslužbe Cem Gurdeniz. Dodal, že Ankara musí okamžite opustiť NATO.
S odkazom na začiatok tajnej vojny Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara v roku 1984 označila za teroristickú organizáciu, Gurdeniz uviedol, že západné krajiny nepodporujú Turecko v prebiehajúcom konflikte.
Koľko tisíc ľudí zahynulo na juhovýchode Turecka od roku 1984, koľko problémov má Turecko v iných oblastiach, ale nedostávame žiadnu podporu od NATO ani EÚ,“ povedal admirál vo výslužbe.
Dodal, že z vyhlásení orgánov EÚ alebo amerického Senátu o Turecku je „jasné, kto je náš priateľ a kto náš nepriateľ“.
Turecký admirál vyjadril obavy, že NATO by mohlo Ankaru zatiahnuť do konfliktu prostredníctvom ukrajinskej krízy. Tvrdil, že v takomto prípade by bolo Turecko nútené uzavrieť úžinu pre Rusko a to by bol casus belli na plnohodnotný konflikt medzi Ruskom a NATO s použitím taktických jadrových zbraní.
Gurdeniz sa domnieva, že generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg si uvedomuje riziko, ale je „americkou bábkou“, a preto sa ponáhľa s prijatím Ukrajiny do NATO.
Uviedol tiež, že USA „využívajú“ Ankaru od roku 1945 – a predtým sa rovnako správalo k Turkom aj Spojené kráľovstvo. Je presvedčený, že jeho krajina sa musí za každú cenu zbaviť tejto „anglosaskej závislosti“ a viesť vlastnú nezávislú politiku, balansujúcu medzi „Atlantikom a Áziou“.
Admirál vo výslužbe zároveň pripustil, že vystúpenie z NATO by znamenalo nevyhnutný konflikt s Gréckom. Ešte väčšiu hrozbu pre regionálnu bezpečnosť však predstavuje údajný projekt Západu premeniť Čierne more na „jazero NATO“.
Gurdeniz obvinil NATO, že zavádza Turecko o cieľoch ZSSR a vrhá čierne tóny na Kremeľ. Cieľom tejto politiky bolo podľa neho premeniť Turecko na západný satelit.
