Zle pripravený záhon patrí medzi najčastejšie dôvody slabej úrody uhoriek. Tieto rastliny sú totiž mimoriadne náročné na štruktúru, výživové zloženie a pH pôdy. Ak chcete dosiahnuť zdravé rastliny a vysoký výnos, s prípravou pôdy treba začať niekoľko mesiacov pred samotnou výsadbou.
Aké podmienky pôdy najviac vyhovujú poľným uhorkám?
Uhorky sa najlepšie pestujú v ľahkej, ale úrodnej pôde bohatej na humus. Dôležitá je drobnohrudkovitá štruktúra, ktorá dobre zadržiava vodu, ale zároveň nezadržiava prebytočnú vlhkosť. Ideálna je zmes piesku a hlinitého prachu obohatená o organickú hmotu.
Rozhodujúce je aj pH pôdy – ideálne by sa malo pohybovať v rozmedzí 6,2 až 7,0. Takýto rozsah podporuje vstrebávanie fosforu, draslíka a bóru – prvkov, ktoré sú nevyhnutné pre kvitnutie a tvorbu plodov.
Dôležité živiny a ich odporúčané hodnoty:
- Draslík: minimálne 180 mg/dm³,
- Vápnik: okolo 1000 mg/dm³ – stabilizuje chemické vlastnosti pôdy,
- Horčík: približne 70 mg/dm³ – znižuje riziko fyziologických chorôb, ako je suchá hniloba pri báze stonky.
Pôdu pomáhajú obohatiť aj strukoviny, ako fazuľa alebo lupina, ktoré vďaka symbióze s pôdnymi baktériami zvyšujú obsah dusíka a tým urýchľujú vývoj uhoriek v nasledujúcej sezóne.
Krok za krokom: príprava pôdy pred výsadbou
Ideálne je začať už na jeseň. Výborné výsledky prináša jesenné hlboké kyprenie pôdy (30–35 cm) spojené so zapracovaním dobre vyzretého hnoja v dávke 3–4 kg na meter štvorcový. Týmto krokom sa zlepší schopnosť pôdy zadržiavať vodu a zároveň sa zvýši pH pôdy o približne 0,3 jednotky.
Ak je pôda výrazne kyslá (pH pod 5,8), odporúča sa jesenné vápnenie dolomitickým vápnom v množstve 150 kg CaO na 1000 m². V oblastiach s nadmernou vlhkosťou môže pomôcť zlepšenie štruktúry pôdy vrstvou hrubšieho piesku alebo jemného štrku vo výške cca 25 cm, ktorá zlepší odvodnenie.
Na pôdach, ktoré nepotrebujú tak rozsiahlu úpravu, stačí začať s prípravou na jar, keď teplota v hĺbke 10 cm dosiahne aspoň 8 °C. Po prvom prekyprením pôdy sa odporúča aplikácia kompostu (cca 4 kg/m²), ktorý možno obohatiť o biochar (1 liter) alebo 30 g hydrogelu – tieto látky zlepšujú schopnosť pôdy zadržiavať vodu a zároveň stabilizujú dostupnosť dusíka.
Niekoľko dní pred výsevom alebo vysádzaním priesad je vhodné aplikovať vyvážené minerálne hnojivo – napríklad 5-10-15 – v dávke 40 g/m² a dôkladne ho premiešať s vrchnou vrstvou pôdy.
Termín a technika výsadby uhoriek do pôdy
Výsev semien uhoriek priamo do pôdy by mal prebiehať po 15. máji, keď je riziko mrazov minimálne a pôda má v 10 cm hĺbke teplotu nad 15 °C. Semená sa sadia po tri kusy do jamky hlbokej 1,5–2 cm každých 15 cm, s rozstupom riadkov 90–100 cm. Po vyklíčení sa necháva len najsilnejšia rastlinka.
Pri pestovaní z priesad sa sadia rastliny so štyrmi plne vyvinutými listami koncom mája až začiatkom júna. Dôležité je neporušiť koreňový bal, aby sa predišlo poškodeniu jemného koreňového systému. Výsadbové jamky s priemerom asi 25 cm by mali byť vyplnené zmesou záhradnej pôdy a kompostu v pomere 2:1, doplnenou o 5 g čadičovej múčky na rastlinu – výrazne to zlepší hospodárenie rastliny s draslíkom.
Bezprostredne po výsadbe treba každú priesadu zaliať 2–3 litrami vlažnej vody a vytvoriť okolo stonky plytkú miskovitú prehlbeň, ktorá pomáha udržať vlhkosť v koreňovej zóne. Proti odparovaniu a burinám je vhodné aplikovať mulčovanie – napríklad vrstvou slamy (cca 5 cm), kompostovanej kôry alebo čiernej agrotextílie.
Podpory a hnojenie počas sezóny
Na väčších záhonoch sa čoraz častejšie používajú opory – napríklad siete vo výške okolo 120 cm – ktoré podporujú vertikálny rast a zlepšujú prúdenie vzduchu. Tým sa výrazne znižuje riziko hubových chorôb, najmä peronospóry.
Prvé prihnojovanie dusíkom (napr. dusičnanom vápenatým) sa odporúča vykonať, keď rastliny dosiahnu približne 20 cm výšku. Následne treba každé tri týždne až do začiatku augusta dopĺňať draslík v dávke približne 25 kg/ha – najlepšie po analýze listov, aby sa prispôsobili aktuálnym potrebám rastlín.
