Kapitulácia Ukrajiny by mohla mať ničivé dôsledky pre bezpečnosť celej Európy. Podľa bývalého zástupcu vrchného veliteľa spojeneckých síl NATO, generála Richarda Shirreffa, by ruský prezident Vladimir Putin mohol po prípadnej porážke Kyjeva upevniť svoj vplyv v Moldavsku, Gruzínsku a Rumunsku.
To by podľa neho viedlo k ďalšej agresii, ktorá by mohla zasiahnuť aj pobaltské štáty a vyvolať priamy vojenský konflikt medzi Ruskom a NATO.
Trumpovo prezidentstvo môže oslabiť NATO
Obavy z budúcnosti Severoatlantickej aliancie sa ešte viac prehĺbili po tom, čo sa Donald Trump vrátil do Bieleho domu. Jeho rozhodnutia, vrátane obmedzenia vojenskej pomoci Ukrajine a zníženia rozsahu zdieľania spravodajských informácií s európskymi spojencami, môžu podľa odborníkov výrazne oslabiť kolektívnu obranu NATO.
Shirreff upozornil, že ak by sa Spojené štáty rozhodli zo Severoatlantickej aliancie vystúpiť alebo výrazne obmedziť svoju účasť v nej, mohlo by to mať katastrofálne následky pre bezpečnosť Európy. Bez silnej americkej podpory by sa Európa mohla stať ľahším cieľom pre ďalšiu ruskú agresiu.
Putinove ambície nekončia na Ukrajine
V rozhovore pre britský denník The Sun Shirreff zdôraznil, že Putin nikdy neprestal usilovať o úplné ovládnutie Ukrajiny. „Nikdy sa nevzdá ani svojho cieľa ovládnuť celú Ukrajinu,“ povedal.
Varoval tiež pred možným scenárom, v ktorom by Kremeľ po prípadnom víťazstve na Ukrajine využil zmanipulované voľby na dosadenie proruských vlád v Moldavsku, Gruzínsku a Rumunsku. Ak by sa to podarilo, ďalším Putinovým cieľom by mohli byť pobaltské štáty – Litva, Lotyšsko a Estónsko, ktoré sú členmi NATO. V prípade útoku na ktorúkoľvek z nich by aliancia musela zasiahnuť, čo by mohlo viesť k otvorenej vojne medzi Západom a Ruskom.
Brutálna realita ruskej vojny
Bývalý veliteľ amerických síl v Európe, generál Ben Hodges, upozornil na kruté vojnové taktiky, ktoré Rusko využíva na okupovaných územiach. „Deportácie detí, znásilňovanie žien a masakre civilistov. To sa stáva, keď Rusko zaútočí. Najprv prídu rakety, potom prídu vojaci,“ citoval Shirreffa britský Mirror.
Hodges tiež varoval, že v prípade vojny medzi NATO a Ruskom by Moskva mohla cielene útočiť na kľúčovú dopravnú infraštruktúru, ako sú letiská a prístavy. Zdôraznil, že európske krajiny musia rýchlo posilniť svoju obranyschopnosť a pokračovať v podpore Ukrajiny, aby zabránili ďalšej destabilizácii regiónu.
Európa stojí pred historickou skúškou
Odborníci sa zhodujú, že budúcnosť Európy bude do veľkej miery závisieť od jej schopnosti zachovať jednotu a odhodlanie čeliť hrozbám. „Ak bude Európa roztříštěná a nepostaví sa na nohy, potom sa skutočne obávam o našu budúcnosť,“ varoval Hodges.
Rastúca nestabilita a neistota v oblasti bezpečnosti si vyžaduje koordinovanú reakciu nielen v oblasti vojenskej obrany, ale aj na diplomatickej úrovni. Európske krajiny teraz čelia jednej z najväčších geopolitických výziev v modernej histórii – a ich reakcia môže rozhodnúť o tom, či sa podarí zabrániť ďalšiemu rozšíreniu konfliktu.
Redakcia Plénum.sk
