Aj keď myšlienka konzumácie švábieho mlieka vyvoláva u mnohých odpor, vedci tvrdia, že ide o jednu z najvýživnejších potravín budúcnosti. Hmyz sa totiž čoraz častejšie objavuje v diskusiách o alternatívnych zdrojoch potravy, ktoré môžu pomôcť riešiť globálnu potravinovú krízu.
Šváby v kuchyni? Možno skôr, než si myslíte
Kým v našich domácnostiach sú šváby považované za nežiaduceho škodcu, vo vedeckých kruhoch sa jeden z ich druhov stáva predmetom vážnych diskusií. Ide o Diploptera punctata, jediný známy druh švába, ktorý „produkuje mlieko“. Vedci zistili, že tento sekrét má mimoriadne výživové vlastnosti – údajne obsahuje až štyrikrát viac živín než bežné kravské mlieko.
Podľa odborníkov je švábie „mlieko“ bohaté na vitamíny skupiny B, esenciálne aminokyseliny a vysoko kvalitné bielkoviny. Aj preto sa o ňom hovorí ako o novej superpotravine, ktorá sa môže zaradiť k známym výživovým hitom ako chia semienka, spirulina či goji.
Európska únia už roky povoľuje hmyz v potravinách
Aj keď mnohí považujú využitie hmyzu v potravinárstve za nový trend, pravda je, že na našich tanieroch sa objavuje už celé roky – len v inej forme. Napríklad známe potravinárske farbivá ako košenila či lakovací vosk šelak sa získavajú z lariev. Ich použitie je v EÚ schválené a bežne sa vyskytujú v sladkostiach, jogurtoch aj nápojoch.
V posledných mesiacoch sa však čoraz častejšie diskutuje o priamom zaradení hmyzu ako plnohodnotnej zložky jedálneho lístka. Hovorí sa o múčke z cvrčkov, larvách múčiarov či kobylkách – a po novom aj o „mlieku“ zo švábov.
Riešenie pre hladujúci svet?
S rastúcou svetovou populáciou a zvyšujúcim sa tlakom na prírodné zdroje odborníci upozorňujú, že tradičné zdroje bielkovín, ako je hovädzie mäso či kravské mlieko, nemusia byť udržateľné dlhodobo. Práve preto sa do popredia dostáva hmyz – ako ekologická, výživná a efektívna alternatíva.
Švábie mlieko má podľa výskumov potenciál nasýtiť viac ľudí s menším množstvom surovín. Okrem toho jeho produkcia nezaťažuje životné prostredie tak ako klasické poľnohospodárstvo. V krajinách ako Thajsko, Vietnam či Mexiko je konzumácia hmyzu bežnou súčasťou kultúry, no v Európe si na túto predstavu ešte len zvykáme.
Bude švábie mlieko súčasťou nášho jedálneho lístka?
Otázka znie: dokážeme prekonať psychologickú bariéru a zaradiť hmyz do bežného jedálnička? V mnohých krajinách si len ťažko predstaviť, že by sa šváby z tanierov stali bežnou súčasťou raňajok. No práve technologický vývoj a tlak na udržateľnosť môžu priniesť zmenu aj do našich potravinových preferencií.
To, čo dnes vyvoláva znechutenie, sa možno o pár rokov stane bežnou súčasťou stravy – rovnako ako kedysi sushi či tofu.
