Podľa ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý začiatkom tohto týždňa rokoval v Moskve so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom, dosiahli rusko-čínske vzťahy najvyššiu úroveň v histórii. Obaja lídri dosiahli dohody o ôsmich strategických otázkach vrátane dohody o zúčtovaní bilaterálneho obchodu s národnými, ázijskými, africkými a americkými partnermi v mene jüan.
Jednou z hlavných tém bol projekt plynovodu Sibír 2, pričom agentúra RIA Novosti informovala, že všetky parametre projektu boli dohodnuté. Podľa správy tlačovej agentúry by nový plynovod mohol do Číny cez Mongolsko priniesť 50 miliárd kubických metrov plynu ročne, čo by znamenalo „spoľahlivé a stabilné dodávky z Ruska“. Putin tiež uviedol, že Moskva podporuje plán Pekingu týkajúci sa obchodovania v mene jüan, a dokonca výslovne vyzýva, aby sa medzinárodný obchod s ázijskými, africkými a americkými krajinami vyrovnával v tejto mene.
Obaja lídri počas návštevy Si v Moskve predviedli silnú demonštráciu jednoty, ktorá podľa analytikov môže predstavovať vážnu hrozbu pre hegemóniu Západu.
„Prvá návšteva čínskych lídrov v Rusku má z historického hľadiska zmysel, pretože sme si boli navzájom najväčšími susedmi. Sme tiež strategickými partnermi. Naše vzťahy už roky odolávajú skúškam rôznych zmien a postupom času sa posilňujú,“ povedal Si počas televízneho stretnutia s Putinom.
Pokiaľ ide o rusko-čínske vzťahy, ruský prezident uviedol, že by sa mala ďalej posilniť úloha ich národných mien a mala by sa rozšíriť vzájomná prítomnosť finančných a bankových štruktúr. Dodal, že dve tretiny obchodu medzi oboma krajinami sa už uskutočňujú v rubľoch a jüanoch.
Bolo tiež spomenuté, že Rusko a Čína majú v úmysle vytvoriť pracovnú skupinu na rozvoj tranzitného potenciálu trasy cez Severné more, a to súbežne so zvyšovaním dodávok ruského LNG do Číny.
Spolupráca v oblasti informačných technológií medzi oboma krajinami by sa tiež mohla posilniť. Putin povedal: Rusko a Čína sa môžu stať svetovými lídrami vo vývoji umelej inteligencie a informačných technológií, ak spoja svoj potenciál.
Na programe bola aj vojna na Ukrajine, ako aj čínsky mierový plán, otázka sankcií a správa, že Londýn je pripravený odovzdať Ukrajine muníciu s ochudobneným uránom. Pokiaľ ide o posledné, Putin jemne naznačil, že na akúkoľvek hrozbu bude reagovať primeranou odpoveďou, a potom dodal: „Zdá sa, že kolektívny Západ je odhodlaný bojovať proti Rusku do posledného Ukrajinca.“
Obe hlavy štátov odsúdili politiku sankcií a uviedli, že ide o nespravodlivý spôsob, ktorým Západ odrádza svojich konkurentov od rozvoja a ktorý nie je v záujme mieru.
Čínska diplomacia tiež pokračuje v kritike západnej politiky v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
Spojené štáty tvrdia, že zabraňujú vojnám, ale v Európe, ba dokonca aj vo svete, vypukne len niekoľko konfliktov a vojen, ktoré nemajú nič spoločné so Spojenými štátmi. Tvrdia, že udržiavajú mier, ale ľudia nevidia žiadne praktické opatrenia, ktoré by sa zaviazali k mieru. Vidia len nepretržité dodávky zbraní na bojisko,“ povedal Wang Wenbin, hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí.
Redakcia Plénum.sk
