Členovia NATO môžu poslať svojich vojakov na Ukrajinu, varuje bývalý šéf aliancie

Podľa Andersa Rasmussena sú na samite NATO potrebné bezpečnostné záruky a cesta k členstvu, aby sa zabránilo eskalácii.

Bývalý generálny tajomník NATO Anders Rasmussen uviedol, že skupina krajín NATO môže byť ochotná vyslať na Ukrajinu vojakov, ak členské štáty vrátane USA neposkytnú Kyjevu na summite aliancie vo Vilniuse konkrétne bezpečnostné záruky.

Rasmussen, ktorý pôsobí ako oficiálny poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pre miesto Ukrajiny v budúcej európskej bezpečnostnej architektúre, cestuje po Európe a Washingtone, aby zistil meniace sa nálady pred kľúčovým samitom 11. júla.

Upozornil tiež, že aj keď skupina štátov poskytne Ukrajine bezpečnostné záruky, ostatné štáty nedovolia, aby sa otázka budúceho členstva Ukrajiny v NATO vynechala z programu rokovania vo Vilniuse.

Svoje vyjadrenia predniesol v čase, keď súčasný šéf NATO Jens Stoltenberg uviedol, že otázka bezpečnostných záruk bude na programe rokovania vo Vilniuse, ale dodal, že NATO – podľa článku 5 Washingtonskej zmluvy – poskytuje plné bezpečnostné záruky len riadnym členom.

Veľvyslankyňa USA pri NATO Julianne Smithová uviedla: „V rámci NATO sa poskytujú záruky: zvažujeme celý rad možností, ako dať najavo, že Ukrajina robí pokrok vo svojich vzťahoch s NATO.“

Rasmussen povedal: „V súčasnosti je v Európe veľa krajín, ktoré sa snažia spolupracovať s NATO: „Ak sa NATO nedokáže dohodnúť na jasnom postupe pre Ukrajinu, existuje jasná možnosť, že niektoré krajiny budú konať individuálne. Vieme, že Poľsko je veľmi odhodlané poskytnúť Ukrajine konkrétnu pomoc. A nevylučujem, že Poľsko sa na národnej úrovni zapojí ešte výraznejšie a že pobaltské štáty budú nasledovať jeho príklad, možno vrátane možnosti nasadenia pozemných jednotiek.

„Myslím si, že Poliaci by vážne uvažovali o tom, že by vstúpili do akcie a vytvorili koalíciu ochotných, ak Ukrajina vo Vilniuse nič nezíska. Nemali by sme podceňovať poľské pocity, Poliaci majú pocit, že západná Európa príliš dlho nepočúvala ich varovania pred skutočnou ruskou mentalitou.“

Podľa neho by bolo úplne legálne, keby Ukrajina požiadala o takúto vojenskú pomoc.

Jeho prekvapivý návrh, že niektoré štáty môžu považovať stávky za dostatočne vážne na to, aby použili vlastné jednotky, možno považovať za varovanie pre krajiny, že riziká vrátane ohrozenia jednoty NATO nehrozia len v prípade, že Ukrajina dostane rýchlu cestu k členstvu v NATO alebo silné bezpečnostné záruky. Nemecko sa naďalej obáva zájsť príliš ďaleko z obavy, že vyprovokuje Rusko.

Podľa Rasmussena je nevyhnutné, aby Ukrajina dostala písomné bezpečnostné záruky, najlepšie ešte pred samitom, ale mimo rámca NATO. Tie musia zahŕňať výmenu spravodajských informácií, spoločný výcvik Ukrajiny, zvýšenú výrobu munície, interoperabilitu NATO a dodávky zbraní dostatočných na to, aby odradili Rusko od ďalšieho útoku.

Povedal, že „po pomalom začiatku tieto myšlienky teraz získavajú na sile“, a to aj vo Francúzsku.

Varoval však, že bezpečnostné záruky nebudú stačiť.

Povedal, že „niektorí spojenci NATO by mohli byť za bezpečnostné záruky, aby sa vlastne vyhli skutočnej diskusii o ašpiráciách Ukrajiny na členstvo. Poskytnutím bezpečnostných záruk dúfajú, že sa tejto otázke vyhnú. Nemyslím si, že je to možné. Myslím si, že otázka NATO bude nastolená na samite vo Vilniuse. Hovoril som s niekoľkými východoeurópskymi lídrami a existuje skupina tvrdých východoeurópskych spojencov, ktorí chcú pre Ukrajinu aspoň jasnú cestu k vstupu do NATO.“

Podľa neho história ukázala, že je nebezpečné nechať Ukrajinu v čakárni NATO na neurčito. Aj keď samit vo Vilniuse neudelí Ukrajine pozvánku do NATO, mohol by odkázať na možnosť rozšírenia pozvánky vo Washingtone na budúci rok. Táto cesta k členstvu by podľa neho mala vylúčiť stanovenie predbežných podmienok, ako je napríklad akčný plán členstva v NATO, ktorý Švédsko ani Fínsko nemuseli prijať ako súčasť svojej cesty k členstvu.

„Čokoľvek iné by bolo pre Ukrajinu sklamaním,“ povedal.

Odmietol argument, že Ukrajine nemožno ponúknuť cestu k členstvu v NATO, kým sa neskončí vojna, pretože by to dalo Putinovi právo veta.

Redakcia Plénum.sk