Európska únia čelí bezprecedentnej bezpečnostnej výzve po tom, čo bol augustový dronový útok na nemecké letisko v Lipsku priamo pripísaný Rusku. Podľa vrcholných predstaviteľov EÚ a NATO už podobné incidenty nie sú výnimkou, ale stávajú sa novým normálom. Aké rázne kroky plánuje Európa podniknúť a prečo sa musíme všetci pripraviť na úplne novú éru ochrany našej bezpečnosti?
V skratke
- Európska únia čelí novej ére bezpečnostných hrozieb, pričom nedávny incident s dronom v Lipsku predstavuje nebezpečnú a cielenú eskaláciu.
- Nemecká vláda obvinila z útoku Moskvu a v ostrej reakcii na tento akt sabotáže uzavrela ruský konzulát v Bonne spolu s Ruským domom v Berlíne.
- Západní lídri považujú tento nebezpečný čin za štátom sponzorovaný terorizmus a v súčasnosti intenzívne zvažujú zavedenie rozsiahlych sankcií.
Nový normál na európskej pôde
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová spoločne s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem vystúpili v Bruseli s dôležitým posolstvom. Lídri varovali, že hybridné operácie sa presúvajú priamo na územie členských štátov. Civilná infraštruktúra sa tak zo dňa na deň mení na ciele v prvej línii, ktoré si vyžadujú maximálnu úroveň ochrany.
„Lipsko predstavuje novú eskaláciu na pôde Európskej únie priamo pripisovanú Rusku, no je súčasťou širšieho vzorca čoraz nebezpečnejších incidentov,“ vyhlásila von der Leyenová. Útok podľa jej slov mohol mať katastrofálne následky. Ak by bol úspešný, „malo by to za následok enormné škody a možno aj straty na životoch“.
Doplnila tiež, že „Európania čelia tvrdej pravde, že toto je nový normál.“ Únia podľa nej disponuje tímami rýchlej reakcie a na ruskú „bezohľadnosť“ musí odpovedať „rýchlejšie a lepšie“. Svoj prejav uzavrela razantne: „Sme v novej ére európskej bezpečnosti.“
Neotrasiteľná jednota a reakcia Nemecka
Generálny tajomník Mark Rutte potvrdil slová šéfky Komisie a upozornil, že Kremeľ sa v kontexte prebiehajúcej invázie na Ukrajinu stáva „čoraz bezohľadnejším“. Zastrašovanie Západu však podľa neho nefunguje. „Nebezpečenstvo, ktoré Rusko predstavuje, je jasné,“ uviedol Rutte a dodal: „Naša jednota je neotrasiteľná.“
Zlomovým bodom bol moment, keď nemecká vláda ukázala prstom priamo na Moskvu v súvislosti s dronom plným výbušnín, ktorý našli 4. augusta na letisku v Lipsku. Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt vysvetlil, že „prostriedky na vykonanie tohto činu“ sú už „nám známe z iných hybridných operácií vedených Ruskom a z jeho vojny proti Ukrajine.“
Dobrindt nekompromisne uzavrel: „Nemecká vláda preto dospela k záveru, že Rusko je zodpovedné za hybridný útok v Lipsku zo 4. augusta.“ Šéf nemeckej diplomacie Johann Wadephul na rovnakej tlačovej konferencii pripomenul, že tento krok je len ďalšou z „dlhej série pokusov o destabilizáciu, dezinformácie, hrozby, sabotáže a agresiu namierenú voči Európe.“
Berlín okamžite nariadil zatvorenie ruského konzulátu v Bonne a zastavil činnosť Ruského domu v Berlíne, na čo Kremeľ vzápätí sľúbil ráznu odvetu. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexander Gruško odmietol vinu a európskych lídrov obvinil, že si vybrali „cestu eskalácie“ a sponzorujú ukrajinský „terorizmus“.
Diplomatická ofenzíva a sankcie
Situácia mimoriadne rezonovala aj za hranicami Nemecka. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nadväznosti na útok zatelefonoval nemeckému kancelárovi Friedrichovi Merzovi a ponúkol pomoc Kyjeva. Ako uviedol, pomôcť môžu „odbornými znalosťami, skúsenosťami alebo v iných oblastiach, kde by to Nemecko mohlo potrebovať.“ Zdôraznil, že ide o jasnú eskaláciu a pochválil Berlín za jeho tvrdú odpoveď.
Najvyššia diplomatka EÚ Kaja Kallasová sa na ceste do írskeho Wicklow vyjadrila ešte ostrejšie, keď udalosť označila za čin, ktorý má „všetky znaky štátom sponzorovaného terorizmu“. Vzápätí položila dôležitú rečnícku otázku: „Otázkou je, čo s tým urobíme?“ Európske štáty ako Belgicko, Francúzsko a Holandsko už na znak protestu predvolali ruských diplomatických zástupcov.
Podľa Kallasovej EÚ zvažuje razantné rozšírenie sankcií. „Už sme si predvolali ruských veľvyslancov, urobili tak aj mnohé členské štáty, a budeme diskutovať o tom, čo ešte môžeme urobiť.“ Navrhovaný zoznam momentálne obsahuje 1 600 osôb a subjektov, pričom dodala, že ich „možno je aj viac“.
Tento krok bude nadväzovať na 21. balík sankcií z konca júla, ktorý zasiahol výrobcov dronov dlhého doletu, napríklad modelov Garpija. Súbežne s tým európski veľvyslanci posudzujú zaradenie ďalších 27 osôb spojených s nútenými deportáciami ukrajinských detí.
