Odborníci z celého sveta s obavami sledujú vzostup nebezpečnej mikroskopickej huby, ktorá agresívne napáda ľudský mozog. Zatiaľ čo doteraz sa ohniská nachádzali prevažne v Spojených štátoch, znepokojujúce hlásenia o nových infekciách už prichádzajú aj z Európy. Veda stojí pred záhadou – lekári presne nevedia, kde sa pleseň v prírode skrýva a prečo počet smrteľných prípadov nečakane narastá aj u ľudí s plne funkčnou imunitou.
Záhadný patogén, ktorý ničí mozgové tkanivo
V centre pozornosti svetovej medicíny sa v súčasnosti ocitla zriedkavá pleseň známa pod odborným názvom Cladophialophora bantiana. Tento nebezpečný mikroorganizmus má desivú schopnosť prenikať priamo do mozgu, kde vytvára hnisavé abscesy a deštruktívne poškodzuje tkanivo. Takéto rozsiahle zápalové ložiská následne vyvolávajú ťažkú a často fatálnu infekciu.
Štatistiky prežitia sú pritom mimoriadne varovné. Šanca na záchranu infikovaných pacientov je nízka a aj napriek maximálnemu úsiliu lekárov či nasadeniu intenzívnej terapie sa úmrtnosť pohybuje na úrovni 60 až 70 percent. Zarážajúce je, že ochorenie si nevyberá len oslabených jedincov.
„Aj ľudia, ktorí majú zdanlivo zdravý imunitný systém, sa touto infekciou nakazia a sú tiež vystavení vysokému riziku úmrtia,“ upozornil pre denník New York Post hlavný autor štúdie Joshua Lieberman.
Počet prípadov prudko stúpa, zasiahnutá je už aj Európa
Kým v minulosti išlo o raritnú anomáliu, aktuálne dáta amerických odborníkov ukazujú výrazne stúpajúci trend. Zatiaľ čo medzi rokmi 2009 až 2023 potvrdilo laboratórium Washingtonskej univerzity len jeden až päť prípadov za rok, v roku 2024 to bolo osem a o rok neskôr už 14 nákaz. Podľa zverejnených informácií vedci v USA identifikovali od januára 2009 do júla 2026 celkovo 48 potvrdených pacientov.
Problém však už dávno nie je lokalizovaný len za oceánom. Vzostup tohto raritného ochorenia evidujú aj lekári na starom kontinente. „Nárast prípadov bol hlásený aj vo Francúzsku,“ potvrdil portál Nový Čas.
Vedci pátrajú po zdroji nákazy
Najväčšie znepokojenie v radoch odborníkov vyvoláva fakt, že presná príčina aktuálneho šírenia huby je neznáma. Výskumníci doteraz nedokázali jasne určiť, kde sa tento organizmus v prírode primárne vyskytuje. „Dôvody zjavného nárastu nie sú známe,“ konštatuje sa v oficiálnej výskumnej správe. Experti preto volajú po okamžitom spustení systematického zberu dát, ktorý by odhalil reálny rozsah problému.
Hoci mechanizmus nákazy nie je stopercentne potvrdený, predpokladá sa, že neviditeľné spóry prenikajú do tela po vdýchnutí alebo cez otvorené rany na koži. Krvný obeh ich následne transportuje priamo do hlavy.
Ďalšou veľkou prekážkou pri záchrane životov je zložité odhalenie patogénu. „Situáciu komplikuje aj samotná diagnostika plesne, pretože môže pripomínať iné ochorenia a bežné vyšetrenia ju neodhalia,“ upozorňuje zverejnená výskumná správa.
