Falošné vývozy tovaru do zahraničia, zatajovanie príjmov na tajných bankových účtoch či podozrivý predaj firemného majetku pod cenu. Júnové previerky Finančnej správy SR ukázali, že snaha oklamať štát na daniach neutícha. Výsledkom stoviek cielených kontrol sú odhalené pochybenia v hodnote desiatok miliónov eur a státisíce eur rozdané na pokutách za nesprávne používanie eKasy.
Analytika a medzinárodná spolupráca prinášajú ovocie
Inšpektori Finančnej správy SR (FS SR) mali v priebehu júna 2026 plné ruky práce. Okrem stoviek štandardných daňových kontrol zrealizovali aj 3 345 miestnych zisťovaní a 1 633 ústnych pojednávaní. Pozornosti neunikli ani bežné prevádzky, v ktorých daniari a colníci preverili až 4 156 pokladníc napojených na systém eKasa.
Fyzické previerky v teréne odhalili pri eKase 462 porušení zákona. Neobmedzili sa však len na samotné pokuty, ale zamerali sa na hlbšie systémové úniky, pri ktorých využili moderné digitálne nástroje.
„Výsledky júnových kontrol potvrdzujú, že analytické nástroje a medzinárodná výmena informácií prinášajú konkrétne výsledky pri odhaľovaní daňových únikov. Finančná správa sa naďalej zameriava na rizikové oblasti podnikania a subjekty, pri ktorých existuje podozrenie na porušovanie daňových predpisov. Našou prioritou je ochrana príjmov štátneho rozpočtu a vytváranie spravodlivých podmienok pre poctivých podnikateľov,“ uviedol prezident finančnej správy Jozef Kiss.
Ako sa podnikatelia snažia oklamať štát?
Daniari počas uplynulého mesiaca riešili niekoľko špecifických prípadov, ktoré jasne ukazujú, aké taktiky nepoctiví podnikatelia využívajú na zníženie svojej daňovej povinnosti.
Fiktívny vývoz tovaru a čachre s DPH
K jednému z najvýraznejších zistení patrí prípad, pri ktorom musel štát dorubiť daň z pridanej hodnoty vo výške 160-tisíc eur. Slovenská firma vo svojom daňovom priznaní tvrdila, že tovar nakúpila v inej krajine EÚ a následne ho predala do Francúzska, čím si uplatnila oslobodenie od dane.
Vďaka medzinárodnej výmene informácií však správca dane oslovil zahraničné úrady. Ukázalo sa, že firmy uvedené na faktúrach žiadny tovar od slovenského dodávateľa neprijali. Subjektu tak bola okamžite dorubená spomínaná stotisícová suma.
Zatajené príjmy a sila bezhotovostných platieb
Klasické zatajovanie príjmov odhalili analytici pri kontrole fyzickej osoby. Podnikateľ síce priznal fakturované sumy, no údaje z jeho bankových účtov ukázali niečo iné. Z dodávateľsko-odberateľských vzťahov mu na účet prichádzali aj ďalšie platby, ktoré v daňovom priznaní jednoducho „zabudol“ uviesť.
Tento prípad ukazuje, že bankové prevody zanechávajú digitálnu stopu, ktorú vie štát veľmi efektívne sledovať. Výsledkom kontroly bolo zvýšenie zdaniteľných príjmov a vyrubenie dodatočnej dane na úrovni takmer 38-tisíc eur.
Výpredaj majetku pod cenu
Kreativitu preukázala aj právnická osoba, ktorá rozpredávala svoje stavebné vozidlá a ich príslušenstvo výrazne lacnejšie, než bola ich pôvodná obstarávacia cena. Pri daňovej kontrole však firma nevedela tento ekonomický nezmysel nijako logicky ani papierovo vydokladovať.
Navyše sa zistilo, že spoločnosť si v dodatočnom daňovom priznaní nezákonne znížila svoje zdaniteľné príjmy. Neschopnosť preukázať svoje konanie relevantnými dôkazmi stála firmu poriadne draho – správca dane jej dorubil daň v úctyhodnej výške 380-tisíc eur.
Za férové podnikateľské prostredie
Finančná správa dlhodobo deklaruje, že jej cieľom nie je šikanovať slušné firmy, ale zamerať sa na rizikové subjekty a pochybné obchodné siete. Prostredníctvom prísnej kontroly tržieb a využívania dátových analýz sa snaží zamedziť podvodom. Chráni tak nielen verejné financie, ale aj poctivých podnikateľov, ktorí by inak museli bojovať s nekalou konkurenciou.
