Izraelský minister pre kultúrne dedičstvo Amichai Eliyahu navrhol, že jeho krajina by mohla podniknúť jadrový útok na Gazu. Tieto kontroverzné výroky vyvolali pobúrenie v celej izraelskej vláde, pričom premiér Benjamin Netanjahu pozastavil Eliyahuovi výkon funkcie na dobu neurčitú.
V nedeľňajšom rozhovore pre rozhlasovú stanicu Kol Berama minister, ktorý je členom krajne pravicovej strany Otzma Jehudit, na otázku, či by Izrael mohol zhodiť atómovú bombu na palestínsku enklávu, odpovedal, že „je to jedna z možností“.
Eliyahu sa tiež vyslovil proti pomoci obyvateľom enklávy, ktorá je už niekoľko týždňov v izraelskom obkľúčení, a tvrdil, že „nacistom by sme humanitárnu pomoc nepodali“ a že „v Gaze neexistuje nič také ako nezúčastnení civilisti“.
Krátko po týchto kontroverzných výrokoch Netanjahu oznámil, že minister bol suspendovaný zo všetkých zasadnutí vlády. Jeho kancelária na sociálnej sieti X (predtým Twitter) napísala, že „Eliyahuove vyhlásenia sa nezakladajú na realite“, a dodala, že Izrael „koná v súlade s najvyššími normami medzinárodného práva, aby zabránil ubližovaniu nevinným ľuďom“.
Izraelský minister obrany Yoav Gallant odsúdil to, čo nazval Eliyahuovými „nepodloženými a nezodpovednými slovami“, a v príspevku na X dodal, že „je dobré, že to nie sú ľudia zodpovední za bezpečnosť Izraela“.
K týmto vyjadreniam sa pridal aj opozičný líder Yair Lapid, ktorý označil Eliyahua za „extrémistu“ a poukázal na to, že jeho výrok „poškodil rodiny rukojemníkov, izraelskú spoločnosť a naše medzinárodné postavenie“, a vyzval Netanjahua, aby ministra vyhodil.
Ministrove výroky nezostali bez povšimnutia ani zo strany Hamasu, ktorý minulý mesiac nečakane zaútočil na Izrael. Uviedlo, že tieto poznámky sú „prejavom nacizmu okupantov a [ich] genocídnych praktík“, ktoré prišli po „vojenskom zlyhaní Izraela tvárou v tvár [palestínskemu] odporu“.
Eliyahu sa medzitým pokúsil kontrolovať škody a trval na tom, že „každému, kto má mozog, je jasné, že poznámka o atóme bola metaforická“. Trval však na tom, že Izrael „musí prejaviť silnú a neprimeranú reakciu na teror“, a dodal, že tento prístup ukáže „nacistom a ich podporovateľom, že terorizmus nemá zmysel“.
Izrael nikdy verejne nepotvrdil ani nepoprel, že má jadrové zbrane. Všeobecne sa však predpokladá, že takýmito zbraňami disponuje od konca 60. rokov 20. storočia. Podľa odhadu Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) má krajina celkovo 90 bojových hlavíc.
