Už o niekoľko dní nás čaká opätovný prechod na takzvaný zimný čas, ktorý síce prinesie hodinu spánku navyše, no zároveň definitívne odštartuje obdobie tmavých popoludní. Hoci Európska únia už pred rokmi sľubovala koniec neustálemu posúvaniu ručičiek, členské štáty sa dodnes nedohodli na jednotnom postupe, a tak si hodiny opäť prestavíme o niečo skôr než vlani.
V skratke
- Prechod na stredoeurópsky čas nastane v noci zo soboty 24. na nedeľu 25. októbra 2026, keď sa o 3:00 ráno hodiny posunú späť na 2:00.
- Zmena času pripadá na skorší dátum než v predchádzajúcich rokách výhradne z dôvodu kalendárneho rozloženia poslednej októbrovej nedele.
- Rušenie striedania času v EÚ naďalej stagnuje v Rade Európskej únie, pričom harmonogram platných termínov je nateraz schválený až do roku 2031.
Októbrový posun ručičiek: Kedy si doprajeme spánok navyše?
Ranné vstávanie bude v nedeľu o niečo príjemnejšie, no večery zahalí tma oveľa rýchlejšie. Oficiálny návrat k štandardnému stredoeurópskemu času nastane v noci zo soboty 24. na nedeľu 25. októbra 2026. Presne o tretej hodine ráno posunieme ciferníky o jednu hodinu pospiatky, teda na druhú hodinu.
Na túto skutočnosť upozornil aj nemecký spravodajský portál Merkur.de, ktorý zdôraznil, že tohtoročná zmena prichádza na rad o niečo skôr než v minulých rokách. Nejde však o žiadnu úpravu legislatívy, ale o čistú matematiku kalendára. Pravidlo totiž jednoznačne stanovuje, že jesenný posun pripadá vždy na poslednú nedeľu v októbri, uvádza Pravda.sk
Kým v roku 2024 sme si hodinky prestavovali 27. októbra a v roku 2025 to bolo 26. októbra, tento rok nám kalendár nadelil dátum 25. októbra. V nasledujúcom roku 2027 sa termín naopak posunie až na samý koniec mesiaca, konkrétne na 31. októbra.
Ako zmena času ovplyvňuje náš organizmus?
Hoci väčšina ľudí víta hodinu spánku k dobru, biorytmus človeka reaguje na túto zmenu citlivo. Skorší západ slnka môže priniesť dočasnú únavu, zhoršenú koncentráciu či výkyvy nálady.
Experti preto odporúčajú prispôsobovať denný režim postupne už niekoľko dní vopred, čím sa minimalizuje negatívny dopad na psychickú aj fyzickú pohodu.
Prečo zrušenie striedania času uviazlo v slepej uličke?
Otázka trvalého zrušenia sezónneho posúvania času rezonuje v Európskej únii už od septembra 2018, keď Európska komisia predložila oficiálny návrh na jeho ukončenie. Podnetom bola rozsiahla verejná anketa, do ktorej sa zapojilo až 4,6 milióna občanov. Drvivá väčšina z nich, presnejšie 84 percent, vyjadrila jednoznačné želanie skoncovať s periodickým prestavovaním hodín.
Európsky parlament tento zámer výraznou väčšinou hlasov schválil v marci 2019, keď za návrh zahlasovalo 410 europoslancov, 192 bolo proti a 51 sa zdržalo. Pôvodný scenár počítal s tým, že posledná zmena prebehne v roku 2021 a členské štáty si slobodne zvolia, ktorý čas si ponechajú celoročne.
Celý proces však narazil na neochotu a nezhody v Rade Európskej únie. Jednotlivé krajiny vyjadrovali obavy z roztrieštenosti časových pásiem v rámci Európy, čo by mohlo vážne skomplikovať cezhraničnú dopravu, obchod aj logistiku.
