Svetové trhy s palivami čaká výrazný otras. Lídri ekonomicky najvyspelejších krajín G7 sa dohodli na bezprecedentnom kroku a v priebehu nasledujúcich mesiacov uvoľnia zo svojich strategických rezerv obrovské množstvo nafty a ropy. Kľúčovú rolu v tomto rozhodnutí zohral silný tlak amerického prezidenta Donalda Trumpa (80), ktorý sa pred blížiacimi sa voľbami do Kongresu snaží zraziť rekordné ceny na čerpacích staniciach. Na túto historickú dohodu okamžite zareagovali aj burzy, kde ceny čierneho zlata zamierili prudko nadol.
V skratke
- Skupina G7 uvoľní na svetový trh až 100 miliónov barelov strategických zásob ropy a nafty v priebehu štyroch mesiacov.
- Rozhodnutiu predchádzal tvrdý politický lobing Spojených štátov, ktoré pohrozili obmedzením vývozu americkej nafty na európsky kontinent.
- Očakávanie tohto obrovského prísunu palív okamžite spôsobilo pokles cien ropy na svetových burzách k hranici 100 dolárov za barel.
Tlak z Washingtonu priniesol ovocie
Za koordinovanou akciou svetových mocností stojí podľa všetkého masívna diplomatická ofenzíva Spojených štátov. Americký prezident Donald Trump už niekoľko dní apeloval na európskych lídrov, aby otvorili svoje palivové sklady a pomohli tak ochladiť prehriaty globálny trh. Jeho motivácia je zrejmá – na jeseň ho čakajú kľúčové voľby do Kongresu a rekordné sumy na totemoch amerických čerpacích staníc predstavujú vážny politický problém.
Vyjednávacia taktika Washingtonu bola pomerne nekompromisná. Trump európskym spojencom pohrozil, že ak nebudú spolupracovať, môže dôjsť k priškrteniu exportu americkej nafty. Práve na ňu sa pritom starý kontinent vo veľkej miere spolieha od začiatku vojnového konfliktu na Ukrajine. Dodávky z USA dnes tvoria viac ako polovicu celkového európskeho dovozu tohto typu paliva.
Úspech rokovaní napokon potvrdil sám šéf Bieleho domu na svojej sociálnej sieti Truth Social. „Európa práve súhlasila s uvoľnením obrovského množstva nafty zo svojich dobre zásobených skladov,“ pochvaľoval si Trump dohodu. Následne verejnosť ubezpečil o rýchlosti celého podujatia: „Proces sa začne okamžite.“
Paríž potvrdzuje dohodu, odmieta však nátlak
Definitívne kontúry plánu následne načrtol francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý závery videokonferencie vztiahol na celú skupinu G7 (Kanada, Francie, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Spojené kráľovstvo a USA). Podľa informácií denníka Le Figaro by mal tento krok výrazne prispieť k zníženiu cien pohonných hmôt pre koncových spotrebiteľov.
„Rozhodli sme sa uvoľniť strategické rezervy nafty a ropy pod koordináciou Medzinárodnej energetickej agentúry…, aby sme do štyroch mesiacov uvoľnili až 100 miliónov barelov,“ vyhlásil Macron po oficiálnom stretnutí lídrov. Zároveň zdôraznil, že plynulosti dodávok nebude stáť v ceste žiadna byrokracia. „Dohodli sme sa, že medzi členmi G7 nebudú žiadne obmedzenia ani zákazy vývozu,“ dodal francúzsky líder.
Hoci americká strana prezentovala dohodu takmer ako svoje víťazstvo po tvrdom ultimáte, Macron odmietol, že by Európa konala pod hrozbou vydierania. „Tón našej diskusie nebol tónom vyhrážok. Bol konštruktívny,“ dementoval špekulácie o napätých vzťahoch. Zatiaľ však zostáva otázne, či sa k štvorici európskych členov G7 pridajú a svoje rezervy odomknú aj ďalšie štáty Európy.
Trhy reagujú okamžitým zlacňovaním
Videokonferencia G7 splnila svoj hlavný ekonomický účel ešte predtým, než sa vôbec prvé barely dostali fyzicky do obehu. Samotné očakávanie tohto masívneho uvoľnenia európskych zásob stlačilo ceny ropy okamžite nadol. Zásah priniesol na trhy dávku upokojenia a vyhliadky na lepšiu dostupnosť palív v nasledujúcom štvrťroku.
V piatok popoludní (okolo 15:55 stredoeurópskeho času) zaznamenali obe hlavné ropné referenčné zmesi citeľný prepad. Severomorská ropa Brent s dodávkou v decembri klesla o 1,98 % a ustálila sa na hodnote 100,28 amerických dolárov za barel. Podobný scenár sa odohral aj za oceánom – americký ekvivalent West Texas Intermediate (WTI) s novembrovým termínom dodania zlacnel dokonca o 2,93 % na konečných 90,15 dolárov.
