Piatok trinásteho je pre poverčivých ľudí sám o sebe hrozivým dátumom, no pre ten aktuálny v roku 2026 to platí dvojnásobne. Podľa matematického modelu z 60. rokov minulého storočia mal byť práve tento deň okamihom absolútneho zániku našej civilizácie.
Uznávaný rakúsky fyzik Heinz von Foerster vtedy varoval pred nekontrolovateľným rastom populácie, ktorý nás mal doslova „rozpučiť“. Hoci sa dnes tejto bizarnej apokalypsy obávať nemusíme, experti dvíhajú varovný prst – skutočné hrozby pre ľudstvo sú dnes oveľa reálnejšie a mrazivejšie než kedykoľvek predtým.
Matematika apokalypsy: Ako vznikol hrozivý dátum
Pred niekoľkými desaťročiami sa vedecká komunita intenzívne zaoberala otázkou, koľko ľudí dokáže naša planéta vôbec uniesť. Rakúsky fyzik Heinz von Foerster vytvoril takzvanú „rovnicu skazy“, pri ktorej vychádzal z 24 historických odhadov rastu svetovej populácie. Skúmal predovšetkým čas, za ktorý sa počet obyvateľov Zeme zdvojnásobí.
Všimol si alarmujúci trend – miera rastu sa rapídne zvyšovala. Foerster tvrdil, že ak sa bude čas potrebný na zdvojnásobenie populácie naďalej skracovať, čoskoro dosiahneme matematické nekonečno. Výsledkom by bolo toľko ľudí na jednom mieste, že by z planéty vyprchal všetok životný priestor.
„Naši pravnuci nezomrú od hladu; budú na smrť rozpučení,“ varoval dôrazne vo svojej vtedajšej štúdii. Tento apokalyptický scenár bol podľa neho nevyhnutným dôsledkom našej vlastnej reprodukcie.
Záchrana vďaka nečakanému spomaleniu
Znamená to teda, že nás tento piatok čaká boj o posledný voľný meter štvorcový? Našťastie, nie. Už pri zbežnom pohľade okolo seba je zrejmé, že fyzického priestoru máme stále dostatok a do zajtrajška sa tento stav určite radikálne nezmení. Foersterove prediktívne modely totiž nedokázali predvídať jednu kľúčovú premennú – prirodzenú zmenu demografického správania.
Jeho rovnica zlyhala na tom, že po uverejnení štúdie sa tempo prírastku obyvateľstva začalo spomaľovať. Kým v čase jeho výpočtov sa svetová populácia zdvojnásobovala každých 32 rokov a tento čas sa hrozivo skracoval, dnes sa tento cyklus natiahol na 83 rokov. Samotný fyzik by však z tohto omylu zrejme sklamaný nebol. Vo svojej práci totiž explicitne napísal, že dúfa, že „v určitom okamihu, nejako, sa stane niečo, čo zastaví tieto čoraz rýchlejšie preteky do sebazničenia“.
Skutočné hrozby: Hodiny súdneho dňa tikajú
Namiesto strachu z toho, že nás bude na planéte príliš veľa, by sme sa mali obávať toho, čoho je moderný človek schopný. Naše deštruktívne kapacity dosiahli vďaka technologickému pokroku úplne nové, desivé maximá. Tieto výdobytky si už teraz vyberajú krutú daň na samotnej planéte aj na našich vyhliadkach do budúcnosti.
Klimatická katastrofa je dnes jedným z najreálnejších scenárov, ako by ľudstvo mohlo prísť o svoju budúcnosť. Ďalšou neustálou hrozbou je obrovský arzenál zbraní hromadného ničenia, ktorý má svet k dispozícii. Aj preto sú slávne Hodiny súdneho dňa (Doomsday Clock), ktoré symbolizujú blízkosť globálnej katastrofy, nastavené najbližšie k polnoci v celej svojej histórii.
Udalosti čiernej oblohy a pomalý úpadok
Odborníci sa zhodujú, že koniec sveta s najväčšou pravdepodobnosťou nebude jeden náhly, filmový moment, po ktorom všetko zmizne. Oveľa reálnejší je pomalý a bolestivý kolaps civilizácie po veľkej deštruktívnej udalosti. V tejto súvislosti sa čoraz častejšie hovorí o tzv. „udalostiach čiernej oblohy“ (black sky events).
Ide o krízové situácie, ktoré by dokázali vyradiť z prevádzky kritickú infraštruktúru, ako sú internetové siete, elektrické rozvody či dodávky pitnej vody. Ak by takýto výpadok trval pridlho, moderný svet by prestal fungovať. Namiesto okamžitej skazy by ľudstvo pravdepodobne dlhý čas zúfalo bojovalo o prežitie v troskách systému, ktorý sme si sami vybudovali, no nemal by ho kto opraviť.
Ponuky práce v zahraničí!
Mesačne 5 000 – 6 000 €
Práca pre elektrikárov, vodárov, murárov, sadrokartónistov a veľa iných.
Zobraziť aktuálne ponuky
