Stravovacie návyky sa počas života menia – a podľa vedcov z americkej výskumnej siete Massachusetts General Brigham môžu tieto zmeny výrazne vplývať na zdravie aj dĺžku života. Odborníci analyzovali dáta od takmer 3 000 obyvateľov Spojeného kráľovstva vo veku približne 64 rokov. Okrem krvných testov skúmali aj režim spánku a čas, kedy účastníci jedli hlavné jedlá.
Neskoré jedlá ako varovanie
Výsledky ukázali jasný trend: ľudia, ktorí raňajkovali či večerali neskôr, mali horšie zdravotné ukazovatele a kratšiu priemernú dĺžku života.
„Naše výskumy naznačujú, že zmeny v čase konzumácie jedál u starších osôb, najmä v prípade raňajok, môžu byť jednoduchým ukazovateľom ich celkového zdravotného stavu,“ vysvetľuje hlavný autor štúdie Hassan Dashti, odborník na výživu a chronobiológiu z Massachusetts General Hospital.
Ako sa menia časy jedál s pribúdajúcim vekom
Priemerný účastník si dal raňajky asi pol hodiny po prebudení, obed okolo 12:40 a večeru krátko pred 18. hodinou, približne päť hodín pred spánkom. Vedci však zistili, že starší ľudia majú tendenciu posúvať jedlá na neskoršie hodiny. Najviac to bolo viditeľné u tých, ktorí mali zdravotné ťažkosti alebo genetickú predispozíciu k neskorému zaspávaniu.
„S vekom sa časy jedál posúvajú na neskoršie hodiny, čo môže súvisieť s problémami so spánkom alebo s ťažkosťami pri príprave jedla,“ píšu autori štúdie publikovanej v odbornom časopise Communications Medicine.
Biologické hodiny pod tlakom
Pravidelné neskoré stravovanie môže narušiť prirodzený 24-hodinový biorytmus tela. Tieto vychýlenia sa spájajú s kolísaním hladiny cukru v krvi, zvýšenou produkciou stresových hormónov a následnými zdravotnými problémami – od únavy a depresie až po zvýšené riziko predčasného úmrtia.
Tvrdé dáta zo sledovania
Počas 20-ročného sledovania zomrelo vyše 2 300 účastníkov. Analýza ukázala, že tí, ktorí jedli skôr, mali vyššie šance na dlhší život. Desaťročná miera prežitia u skupiny s včasnými jedlami dosahovala 89,5 %, zatiaľ čo u tých, ktorí jedli neskôr, klesla na 86,7 %.
Limity výskumu
Vedci však upozorňujú, že výsledky treba interpretovať opatrne. Do analýzy neboli zahrnuté návyky týkajúce sa občerstvenia medzi hlavnými jedlami ani úroveň fyzickej aktivity. Navyše väčšinu účastníkov tvorili ženy bez pracovného pomeru, čo môže ovplyvniť prenosnosť výsledkov na širšiu populáciu.
